ÑE’ẼRYRU GUASU DIGITAL KARAIÑE'E- AVAÑE'E ==> GRAN DICCIONARIO DIGITAL ESPAÑOL / GUARANI
   
  Diccionario Español Guarani
  Vocabularios-Ñe’ẽndy
 
A
A f. Pu’ae avañe’emeicha ipúva. 2.prep. Pe, me, ve, re, rehe. a costa de. Pýri. a él, a ella. Ichupe, chupe, hese.a menudo. Jepi. a mí mismo. Chejupe.a sí mismo.Ijehe. a tiempo.Javete.
A aquel lado Amo gotyo.
A cequia neol. s. Y rape, ysyryrape.
A deshora adv. Are, hi’ara’yme.
A despecho de adv. Jepe, ramo jepe.
A dos voces adv. Ñe’e joyvype.
A duras penas Hasype.
A él Chupe, ichupe.
A escondidas adv. Ñemihápe, kañyhápe, syvy.
A gatas adv. fig. Hasype, poñyhápe.
A golpes adv. Ñenupame.
A horcajadas exp. Ovakambyvo akambyvo.
A hurtadillas adv. Ñemihápe ñemihame.
A la grupa adv. Apyri.
A la izquierda Asu gotyo.
A la medida neol. adv. Tuichakuére.
A la par adv. Joja.
A la redonda Jerekuépe, jerére.
A la vista Tovaképe, tesa renondépe.
A la zaga Tapykuépe, tapykuéri.
A las malas adv. Mbaretépe, voihápe.
A medias adv. Vai vai, nunga, gi, vy, ngy.
A menudo adv. Jepi, katui, katu, akóinte, py’yi.
A merced de Poguýpe.
A mí Chéve.
A mí mismo Chejupe, chejupete.
A nosotros Ñandéve, oréve, ñande, ore.
A nosotros mismos Ñandejupe, ñandejupete, orejupe, orejupete, ñandeupe, oreupe.
A oscuras adv. Pytume.
A pesar de eso, sin embargo conj. Upevére.
A pesar de que conj. Jepe, ramo jepe.
A pie Yvyrupi.
A propósito adv. Ojaposégui, potávo.
A rajatabla adv. Pya’e, oiháicha.
A sabiendas neol. s. Kuaahápe.
A sí Ojehe, ojupe, ojeupe.
A sí mismo Ijehe, ojehe, ojupe, ojeupe.
A solas adv. Ño, año.
A su turno Hma.
A su vez Háma.
A ti Ro, ne, nde, ndéve.
A tiempo neol. adv. Haetépe, araitépe, javete.
A todo trance adv. Katuete, oimeháicha.
A través Rupive.
A través de Rupi, pukukuépe.
A ultranza adv. Oimeháicha.
A usted Nde, ne, ro, ndéve.
A ustedes Pe’eme, pende, pene.
A utocomprensión neol. s. Jokupyty ondive.
A veces adv. Sapy’apy’a, py’yi.
A voces adv. Sapukáipe.
A vos Ndéve, nde, ne, ro.
A vosotros Peeme.
A zancadas neol. adj. Sambo sambo.
Abajo adv. Yvýpe, guýpe, guývo.
Abajo de adv. Guýpe.
Abalanzarse v. Ñemombo, jeity, guahe.
Abanderado neol.s.Poyvi rerahaha, poyvijera, teta ao rerahaha.
Abandonado adj. Itaperéva, jehejareipy, jehe’a, churi.
Abandonar v. Heja, hejarei, pia, motyre’y, rekoreheja.
Abandono s. Tapere, jehejarei, jeheja, pore’y
Abandono colectivo s. Jahapa, pia.
Abandono mutuo s. Jueja.
Abanicar neol. v. Peju, jepeju.
Abanico neol. s. Jepejuhapyso, jepejuha, pejuha, pejuhapyso.
Abaratar v. Mboguejy, hepyguejy.
Abarcar v. Ha’amba, reko poguýpe, jajapyhy, jagarra, ñañua, ñañuva.
Abastecer v. Ruruka, rahauka tekoteveva, mohembi’u.
Abastecimiento neol. s. Mba’erepyrendarusu.
Abasto neol. s. Ñemoguahe, hi’upyrarenda.
Abatatar neol. v. Picha.
Abatido adj. Kangy, mbokue, tindy, soso.
Abatir v. Motindy, mbopepo’a, mokangy.
Abdicar neol. v. Jei, timbo, kúi.
Abdomen anat. s. Tye, tyeguy, tyepore’y.
Abecedario neol. s. Achegety.
Abeja zool. s. Káva, eiraru’a, eiru, jate’i.
Abejón zool. s. Mamanga.
Abejorro zool. s. Mamanga.
Aberración s. Javy, javy ikoe.
Abertura neol. s. Pa’u, jepe’a, jepe’aha, juru, mbiti.
Abertura de aluminio neol. fr. s. Pa’u itamembeataguigua.
Abertura de madera neol. fr. s. Pa’u yvyraguigua.
Abertura metálica neol. fr. s. Pa’u kuarepotirekoguigua.
Abierto adj. Jepe’a, jái.
Abigarrado neol. adj. Para.
Abigeato neol.s.Tymba ñemonda, mymbaje’u.
Abigeo neol.s.Tymba mondaha, mymba’uha ñemihápe.
Abismo s. Yvykua, apyra’y, kua rugua’y.
Ablandar v. Mohu’u, ñyñyi.
Abochornar v. Moti, picha, mbyakuvo.
Abofetear v. Hovapete.
Abogado neol. s. Pytyvoha, pytyvova, tekojoja pytyvoha, terekuára, terekuahára, pysyroha, pysyrova.
Abogar v. Ñe’e, jerure.
Abogar por v. Ñe’e...rehe, jerure...rehe.
Abolladura neol. s. Ñembope, mbopepy, ñembota hague, pyko’e, pygua.
Abollar neol. v. Mbope, mbopygua, mbopyko’e, mombe, mbota.
Abombado adj. Tavyrai, akanga’u, tesakuaguyrv.
Abominar neol. v.Mbopy’aro, mbopy’avai py’aro, py’avai.
Abonada neol. adj. Mboavevopýva.
Abonar neol. v. Mboavevo, mboyvykyra, yvy mopora, yvy mboavevo.
Abono neol. s. Ñemboavevora.
Aborigen s. Ypykue.
Abortar neol. v. Membykua, membyreity, mbopaha.
Abortivo neol. adj. Membykuáva, momembykuáva, membyreityra, poromomembykuáva.
Abrasivo neol. s. Ñañuajopyha.
Abrazadera neol. s. Ñañuajokoha.
Abrazar v. Añua, ñañua, ñua, ñuva, ñañuva.
Abrazo s. Ñañua, ñañuva.
Abrevadero neol. s. Ygua, y’uha.
Abrevar neol. v. Mboy’u.
Abreviar neol. v. Mombyky.
Abridor neol. s. Pe’aha.
Abrigar v. Jaho’i, ñuva, ñua, mama.
Abrigo neol. s. Aoaku, jejaho’iha, mo’aha, ñuaha, aopohýi, sakopuku, aopuku, ahoja.
Abril neol. s. Jasyrundy.
Abrir v. Pe’a, mboty’o.
Abrir la boca v. Jejurupe’a.
Abrir la puerta v. Pe’a oke.
Abrir las alas neol. v. Jepope’a.
Abrir las piernas v. Jepyji, takambyji.
Abrir los ojos v. Jesape’a, hesape’a.
Abrir una flor v. Jera.
Abrir una página neol. v. Peka.
Abrir y cerrar los ojos v. Hesapiri, tesapiri.
Abrir y cerrar un ojo v. Hesavi, tesavi.
Abrirse la flor v. Jera.
Abrojal neol. s. Ñuatindy.
Abrojo neol. s. Ñuati
Abrumado neol. adj. Heko asýva.
Absceso med. s. Susu’a, kuru, jati’i.
Absolución neol. jur. s. Angaipajejora.
Absolver neol. jur. v. Jora, moñyro.
Absorber neol. v. Pyte.
Abstenerse neol. v. Jejoko, heja.
Abstracto neol. adj. Hekotee’yva, hekoteeandu’yva.
Abuela, ama de casa, cocinera anciana que dirige una casa s. Jarýi, machu, machu guasu.
Abuelo s. Tamói, taita, taitaguasu, taitachu.
Abultar v. Mbotuicha, mbovu.
Abundancia neol. s. Teta, heta.
Abundante neol. adj. Heta, hetapora.
Abundantemente neol. adv. Heta, hetaiterei, popy’yi.
Abundar neol. v. Mumu, reta, heta.
Aburrido adj. Kaigue, mongueráiva, jy, ay, so’o.
Aburrimiento s. Kaiguereko.
Aburrir v. Monguerái, mbyaju, kuerái.
Abusar v. Puru vai.
Acá adv. Ápe, ko’ápe, kyvo.
Acabado neol. adj. Apyrapy, mohu’amby, ñemohu’ amby, apyporamby.
Acabado de imprenta neol.s. Mohu’ãmby mba’ehaihaguigua.
Acabamiento neol.s. Paha, ñemboapýra, ñembopaha.
Acabar v. Momba, mohu’a, pa.
Acabarse el agua v. Ypa.
Acacia flor. par.s. Kurupa’y.
Academia neol. s. Mbo’ehao
Academia de danza neol. s. Mbo’ehao jerokyguigua, jeroky mbo’ehao.
Academia de gimnasia neol. s. Mbo’ehao tetejepysoguigua.
Acallar v. Mokiriri.
Acaloramiento s. Py’araku, akaraku, mbyry’ái.
Acalorar v. Mbyaku, mombyry’ái, mbohuguyraku, myakaraku.
Acariciar v. Pete, havi’u, pychypa, mokunu u, mochichi, rochichí, pichy.
Acarrear v. Roja, rova, guerova.
Acaso adv. Herungua, ikatu, nune, mañeípa, nga’u, añei.
Acatar neol. jur.v. Jaivy, ñakaity, guevi.
Acaudalado neol. adj. Pirapire hetáva, iviruretáva.
Acceder neol. v. Nei, mboaje, ñeme’e.
Acceso neol. s. Jeikeha, jaikeha.
Accesorio neol. s. Mba’epurura, pehepurura.
Accesorio de moda neol. s. Mba’epurura ao’agaguapogua.
Accesorio de sanitario neol. s. Pehepurura kotyjahuhagua.
Accesorio para automóviles neol. s. Mba’epurura mba’yrumyinguérape guara.
Accidente neol. s. Ñemoambue, moambueha, mba’e’aindýi, teko’yngatu, jehasa’asy, jehusapy’ áva, jehureíva.
Accidentes de forma neol. gram. guar. s. Ysaja ñemoambue, ysaja ñe’epehetai. Los accidentes de forma de los sustantivos pueden ser: absoluta y constructiva.
Accidentes de género neol. gram . guar. s. Meña moambue.
Accidentes de género de los sustantivos neol. gram . guar. s. Tero meña moambue. En los accidentes de los sustantivos los de género de los sutantivos pueden ser: género de nombres de cosas, nombres de personas, masculino, femenino, común y epiceno.
Accidentes de grado neol. gram . guar. s. Kokatu moambue. En los accidentes de grados de los verbos, son las partículas que igualmente modifican a los sustantivos, adjetivos y adverbios. Estos grados pueden ser positivo, comparativo, superlativo, supersuperlativo, superlativisimo, ultrasuperlativo.
Accidentes de grado de los sustantivos neol. gram . guar. fr. s. Tero kokatu moambue. Estos grados pueden ser positivo, comparativo, superlativo, supersuperlativo, superlativisimo, ultrasuperlativo y excelso.
Accidentes de los adverbios neol. gram . guar. s. Ñe’eteja moambueha. Estos accidentes son de número, género y grado.
Accidentes de los sustantivos neol. gram . guar. s. Tero ñemoambue. Significa que en su estructura material sufren los signos nominales y verbales para expresar diferentes matices de significación. Pueden ser por su forma, significación, extensión, composición y por su fonética. Los accidentes de los sustantivos guaraní pueden ser también de género, número y de grado.
Accidentes de modos neol. gram . guar. s. Ñe’etekokuéra ñe’epehetai. En los accidentes de los verbos, los accidentes de modos son de expresar la acción indicativo, volitivo, supositivo, conjetural, de ejecutar la acción habitual, totalitativo, cuasiaccional, mediativo, y de expresar orden o mandato son imperativo, y otros modos como locativo, concomitante, proximal, colectivo, narrativo, anhelativo, aparencial, pietativo, frecuentativo, frustrativo, intencional, antelativo.
Accidentes de número neol. gram . guar. s. Papy ñemoambue.
Accidentes de número de los sustantivos neol. gram . guar. fr. s. Tero papy ñemoambue. En los accidentes de los sustantivos, el de número es el accidente gramatical que expresa por medio de partículas o determinativos singular o plural la idea de unidad o pluralidad. En guaraní se tiene tres formas de representar estas propiedades y son genéricos, singulares y plurales.
Accidentes de número y persona neol. gram . guar. s. Papapy ha avaíte ñe’péhtai. Los accidentes de los verbos pueden ser categricos. Imperativos, y optativos.
Accidentes de tiempo neol. gram . guar. s. Arakuéra ne’epehetai. Los accidentes de los verbos, en los accidentes de tiempos pueden ser de tiempos presentes, pretéritos y futuros.
Accidentes de voz neol. gram . guar. s. Ñe’apohakuéra ne’epehetai. En los accidentes de los verbos, los accidentes de voces pueden ser voz activa, pasiva, coactiva recíproca, subsuntiva de personas y voz objetiva.
Accidentes del verbo neol. gram . guar. s. Ñe’etéva moambueha. Los verbos guaraníticos sufren accidentes de número, y persona, forma, voz, tiempo, modo y grado.
Acción neol. s. Tembiapo, mba’eapo, ñeha’a, viruñemoi.
Acciones neol. s. Mba’aporeko, viruñemoinguéra, mba’e mba’épa ojejapo.
Acciones mobiliarios neol. s. Mba’emyigua viruñemoinguéra.
Acciones y valores mobiliarios neol s. Mba’emyigua viruñemoinguéra ha repykuéra.
Acechanza neol. s. Ñemaña ñemi.
Acechar neol. v. Mangea, ma’e ma’e, maña ñemi, moñuha, hapera’aro, oi hi’ári.
Aceite neol. s. Ñandyry, ñandy.
Aceite aislante neol. s. Ñandyry moha’eñoha.
Aceite animal neol. s. Ñandyry mymbaguigua.
Aceite combustible neol. s. Ñandyry okaireíva, ñandyry jehapyra.
Aceite comestible neol. s. Ñandyry hi’upyra.
Aceite de almendra neol. s. Ñandyry kuriguigua.
Aceite de corte neol. s. Ñandyry ñekytira.
Aceite de germen de trigo neol. s. Ñandyry avatimiri ra’yimbyteguigua.
Aceite de jojoba neol. s. hohovaguigua.
Aceite de linaza neol. s. Ñandyry mbokajysaeteguigua.
Aceite de maní neol. s. Ñandyry manduviguigua.
Aceite de palta neol. s. Ñandyry aguakateguigua.
Aceite de pescado neol. s. Ñandyry piraguigua.
Aceite de soja neol. s. Ñandyry sohaguigua.
Aceite esencial neol. s. Ñandyry tyakuambýva.
Aceite industrial neol. s. Ñandyry ñemba’ apoguasura.
Aceite lubricante neol. s. Ñandyry ñemohe’oha.
Aceite vegetal neol. s. Ñandyry ka’avoguigua.
Aceitoso adj. Ñandy.
Aceleradamente adv. Pya’e.
Acelerar v. Mbopya’e, myage.
Acento fonético, no grfico o prosódico neol. gram. guar. s. Muanduhe poreko, muanduhe ojehai’yva. Cuando la vocal tónica es al mismo tiempo la vocal final de la palabra no se marca pero se pronuncia.
Acento gráfico o pintado neol. gram. guar. s. Muanduhe ojehaíva. Cuando la vocal tónica no es la vocal final de la palabra.
Acento musical neol. s. Muanduhe pu.
Acento nasal neol. gram. guar. s. Muanduhe pu tigua, muanduhe tigua.
Acento oral neol. gram. guar. s. Muanduhe jurugua.
Acento prosódico neol. gram. guar. s. Muanduhe pureko.
Acento tonal neol. gram. guar. s. Muanduhe pureko. El acento tonal cambia totalmente el significado de la palabra. En guaraní hay tonal mayor y tonal menor. Para la lectura expresiva de un texto se utiliza este acento.
Acento tónico neol. gram. guar. s. Muanduhe pu’ata. En guaraní, la tonicidad de las palabras se da siempre atendiendo las vocales tónicas y no las sílabas tónicas, como en castellano.
Acento tónico no gráfico neol. gram. guar. s. Muanduhe ata, pu’ae ata ojehai’yva.
Acento, tilde neol. gram. guar. s. Muanduhe, pytuhe. Es la mayor o menor intensidad con que se pronuncia las sílabas en una palabra.
Acentuación en guaraní neol. gram. guar. s. Muanduhe guaraníme.
Acentuar neol. gram. guar. v. Momuanduhe, muanduhe.
Acepción neol. s. He’iséva.
Aceptar v. Nei, mboaje.
Aceptó v. Omonei.
Acercar v. Mboja, moagui, rojaja, ñemoagui.
Acero neol. s. kuarepotiete, kuarepotita, itakanduaite
Acero inoxidable neol. s. Kuarepotiete have’yva.
Acero para construcción neol. s. Kuarepotiete jejogapópe guara.
Acero para herramientas neol. s. Kuarepotiete tembipurúpe guara.
Acero silícico neol. s. Kuarepotiete itamembeju.
Acero trefiado neol. s. Kuarepotiete inimbopyre.
Acertar, atropellar v. Japi, api, juhu añeteha.
Acertijo neol. s. Kuaapyra, kuaara’a, maravichu.
Acetato neol. s. Jukyambue.
Acetileno neol. s. Pytutimbo.
Acetona s. Yvyrapirury.
Acetona pura neol. fr. s. Yvyrapirury teete.
Achacar neol. v. Mboja, jopy.
Achacar tr. Mboja, jopy.
Achacar v. Mbope, mombe.
Achacoso med. adj. Hasy katu, okalukáva, marachachñ.
Achacoso, sa adj. Hasy vatu, okalukáva, marachacha.
Achaque m. Mba’asy
Achaque med. s. Mba’asy.
Achatado adj. Pe.
Achatado,da adj. Pe.
Achatar tr. Momichi. 2.prnl.Ñemomichi, ñemomiri.
Achicharrar tr. Moka’e.a. el sol. Tini.
Achicharrar v. Moka’e, motini.
Achicharrar el sol v. Tini, ka’e.
Achispado neol. adj. Pichoro.
Achispado,da adj. Pichoro.
Achitar v. Momichi, ñemomichi, ñemomiri.
Aciago, da neol. adj. Pane.
Acíbar neol. s. Mba’ero.
Acibarar neol. v. Mboro.
Acicalar neol. v. Mopora, mbojegua.
Acicatear neol. v. Mboguata. karai. kutu, myaña, mbohetya’e, mokyre’y.
Acidez med. s. Haipy.
Acidez de estómago med. s. Py’ahái.
Ácido neol. s. Mba’ehai, hái.
Ácido cítrico neol. s. Mba’ehái yvarekoguigua.
Ácido fosfórico neol. s. Mba’ehi hendyrekoguigua.
Ácido tartárico neol. s. Mba’ehi tartaricoguigua.
Aclarar v. Myesaka, mohesaka, muesaka, mosaka.
Aclarar el día v. Ko’emba, ko’eti, ko’eju, ko’esoro.
Acne med. s. Jari’i.
Acobardar v. Mongyhyje, mondýi, mbopy’amiri, ñemomiri, jepicha.
Acoger v. Moguahe, ñangareko.
Acolchado neol. adj. Ñemboahojapy, ijavevóva.
Acolchado para protección neol. s. Ñemboahojapy ñeñangareko hagua.
Acollarar neol. v. Mbojoaju, mosa.
Acometer v. Taky, jepoi, guahemba, ñembojapaite.
Acomodar v. Mohenda.
Acompañamiento s. Ñemoiru.
Acompañamiento de comida neol. s. Týra, tembi’u ñemoiru.
Acompañante s. Iru.
Acompañar v. Moiru, ñemoiru, jogueraha.
Acompasadamente neol. adv. Rombopujoja, ñembopujoja.
Acondicionado neol. adj. Ñemohendapy.
Acondicionador neol. s. Mohendaha.
Acondicionador de aire neol. s. Pytu mohendaha, ñemohendaha pytuguigua.
Aconsejar v. Hekombo’e.
Acontecer v. Jehu.
Acontecimiento neol. s. Tembihasa, tembiasa, jehupyre.
Acopiar v. Kopia, akopia.
Acopio neol. s. Ñemono’o, mba’eñemono’o.
Acopio de algodón neol. s. Mandyju ñemono’o.
Acoplado neol. s. Mba’yrumoiremby, joapypy.
Acoplado rápido neol. s. Mba’yrumoirumby pya’e, joapypy pya’e.
Acoplamiento neol. s. Mba’yruñemoiru, ñembojoapy.
Acoquinado, con miedo neol. adv. Kyhyjepópe.
Acordar v. Ñemoñe’epetei, mandu’a, ñemomandu’a, py’aho.
Acorralar v. Mongora, jopyvai.
Acortar v. Mombyky.
Acosta de adj. Pýri.
Acostar v. Moñeno, ñeno.
Acostumbrada adj. Jepokuaa, jepokuaáva.
Acostumbradamente adv. Jepi, jepiguáicha, jepiveguáicha, jepokuaaháicha.
Acostumbrado adj. Jepokuaa, jepokuaáva.
Acostumbrar v. Pokuaa, jepokuaa.
Acrecentar neol. v. Mboheta, mbohetave, mbovuve.
Acrílico neol. s. Tairesapepy, myendýva.
Acta neol. jur. s. Jehupyrehai.
Activa neol. gram. guar. adj. Ñe’eapohaite, kyre’y.
Activado neol. adj. Mbopya’evepy, mokyre’ymbyre.
Actividad s. Tembiapo.
Actividad agrícola neol. s. Tembiapo kokuepegua, tembiapo kogaygua, kogaguigua tembiapo, kokueguáva tembiapo.
Actividades de desarrollo neol. s. Tembiapora apopyra.
Actividades previas neol. s. Tembiapora tenondegua.
Actividades, trabajo, tarea neol. s. Tembiapora, tembiapo ojapóva, apopyra, rembiapo, tembiapo.
Activo neol. adj. Kyre’y, ha’eve.
Acto neol. s. Tembiapo.
Actual adj. Ko’agagua, agagua.
Actuar v. Japo, mba’eapo, mbohovái, ha.
Actuar conscientemente neol. s. Embohovái hekopete.
Actuario neol. jur. s. y adj. Mba’aporembiguái.
Acuario neol. s. Piraryru, yrenda.
Acuático neol. adj. Ypegua, y rehegua.
Acuchillar v. Kutu, porokutu, mba’ekutu.
Acudir v. Je’i, hua’i, ko’i, u, ju.
Acuerdo neol. s. Ñemoñe’epetei.
Acumulador neol. s. Ñaniryimono’oha, ñaniryijatyha.
Acumular neol. v. Mbyaty, mbojo’a.
Acunar v. Torore.
Acuñación neol. s. Viruapopvy.
Acuoso neol. adj. Y rei.
Acupuntura neol. med. nat. s. Jupurukuaa, pirekutukuaa, kutupohanoha.
Acurrucado adj. Aturu, akuruchi.
Acurrucarse prnl. Ñemakuruchi
Acusar neol. jur. v. Mombe’u.
Acústica neol. s. Tyapuporakuaa.
Acústico neol. adj. Tyapukue, pujokoha, tyapujokoha.
Adagio neol. s. Mbegue, ñe’enga.
Adaptacin neol. s. Ñembojehegua.
Adaptar neol. v. Mbojehegua.
Adelantar v. Motenonde, henonde’a.
Adelantarse v. Tenonde’a, henonde’a, hapejoko, ñemotenonde.
Adelante adv. Tenonde, tenondépe./ interj. Nápy.
Adelgazamiento s. Ñembopo’i.
Adelgazar v. Ñembopo’i, ñembopiru, mbopo’i, mbopiru.
Ademán neol. s. Tetemýi, teteñe’e.
Además conj. Ha, avei, hi’ári, hi’ariete, kóva rire.
Además de Ári, hi’ári, hi’ariete, hi’arietegua.
Adentro adv. Pype, kotypýpe.
Adentro de adv. Pe, pýpe, pype.
Adherido neol. adj. Joaju, juaju.
Adherir v. Mboja, ja, joaju.
Adhesión s. Joaju, juaju.
Adhesiva neol. adj. Mbojaha.
Adhesivo neol. adj. Mbojaha.
Adiestrado neol. adj. Katupyry.
Adiestramiento neol. s. Ñembokatupyry.
Adiestramiento de perro neol. s. Jagua ñembokatupyry.
Adiestrar v. Mbokatupyry.
Adiptongo, hiato neol. gram. guar. s. Pukoi’y. Este fenómeno se presenta cuando dos vocales seguidas no comparten la misma sílaba; o bien cuando tres vocales seguidas - que deberían formar triptongo, van en sílabas separadas; es decir, el adiptongo se presenta cuando se rompen diptongos y triptongos.
Aditivo neol. s. Mbojehe’aha.
Aditivo para hormigón neol. s. Moijehe’ara tujuratambýpe guara.
Aditivo para la construcción neol. s. Mbojehe’aha jogapópe guara.
Aditivo para motor neol. s. Mbojehe’ara mba’emomyihápe guara.
Aditivo químico neol. s. Mbojehe’aha kimikoguigua.
Adivinanza f. Maravílla, mba’emotepa, maravichu, porandupyra.
Adivinanza s. Porandupyra, kuaapyra, maravichu, maravilla, mba’emotepa.
Adivinar tr. Jurupyasy.
Adivinar v. Jurupyasy.
Adjetivo neol. gram. guar. s. Teroja, terairu. Es la palabra que se utiliza, preferentemente, para acompañar al sustantivo y señala una cualidad del mismo o determinar y calificar su extensión.
Adjetivo calificativo neol. gram. guar. s. Teroja tekome’eva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos calificativos son aquellos adjetivos que indican una cualidad del sustantivo, como dice su nombre califican. Estos adjetivos calificativos funcionan sintácticamente como complementos atributivos. Ej. Karai karape, kavaju piru.
Adjetivo demostrativo neol. gram. guar. s. Teroja techaukara, teroja techaukára. Indica el lugar o distancia en que se encuentra la persona, el animal o la cosa, del interlocutor. Pueden también indicar si están en presencia o no. Por eso los clasificamos así: de presencia y de ausencia.
Adjetivo determinativo neol. gram. guar. s. Teroja moteiva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos son aquellos que indican cantidad del sustantivo, cuantifican, como dice su nombre determinan. Todos los adjetivos determinativos funcionan en la oración guaraní como complementos determinativos. Los adjetivos determinativos se vuelven a clasificar de la siguiente manera adjetivos determinativos demostrativos, posesivos, numerales, e indefinidos.
Adjetivo determinativo demostrativo neol. gram. guar. s. Teroja moteiva techaukara. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos demostrativos son aquellos que se anteponen a los sustantivos. Indican proximidad o lejanía del objeto.
Adjetivo determinativo demostrativo de ausencia neol. gram. guar. s. Teroja moteiva techaukara tovake’ygua. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos demostrativos de ausencia son upe, ako, aipo, ku, umi.
Adjetivo determinativo demostrativo depresencia neol. gram. guar. s. Teroja moteiva techaukara tovakegua. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos demostrativos de presencia son ko, pe amo, ko’a, a , umi.
Adjetivo determinativo numeral cardinal neol. gram. guar. s. Teroja moteiva papapy papýva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos numerales cardinales siempre se escriben antes del sustantivo, mientras que los adjetivos determinativos numerales ordinales se escriben siempre después del sustantivo. Ej. petei, mokoi, mbohapy, irundy.
Adjetivo determinativo numeral ordinal neol. gram. guar. s. Teroja moteiva papapy papýva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos numerales ordinales se forman en guaraní, agregando al adjetivo determinativo numeral cardinal (petei, el sufijo “ha”. Así peteiha, mokoiha, mbohapyha, irundyha.
Adjetivo determinativo posesivo neol. gram. guar. s. Teroja moteiva mba’éva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos posesivos, en guaraní, para el poseedor de tercera persona se usan los índices (afijos) de posesión tanto en el singular, como en el plural. En el caso del plural, se agregan como sufijos “kuéra” (orales) y “nguéra” (nasales). Ej. Che-mi, nde-tu, h, ij, iñ, i, hi’ índice de posesión - su.
Adjetivo gentilicio neol. gram. guar. s. Teroja tavaygua.
Adjetivo indefinido neol. grarn. guar. s. Teroja kuaa’yva.
Adjetivo numeral neol. gram. guar. s. Teroja papara.
Adjetivo numeral cardinal neol. gram. guar. s. Teroja papýva.
Adjetivo numeral ordinario neol. gram. guar. s. Teroja papyháva.
Adjetivo posesivo neol. gram. guar. s. Teroja mba’éva. Indica idea de posesión pertenencia.
Adjetivos determinativos indefinidos neol. gram. guar. s. Teroja moiteiva kuaa’yva. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos indefinidos son aquellos que se refieren o modifican a un sustantivo sin precisar o indicar cantidad exacta. Se refiere al sustantivo de un modo vago e impreciso. Mayma, oimerae, heta.
Adjetivos determinativos numerales neol. gram. guar. s. Teroja moteiva papapy. En la clasificación de los adjetivos los adjetivos determinativos numerales son aquellos que definen o precisan la cantidad del sustantivo. Se vuelven a clasificar en numerales cardinales y ordinales.
Administración neol. s. Ñeñangareko, motenondéva.
Administración de bienes neol. s. Ñeñangareko mba’ekueraguigua.
Administración de empresa neol. s. Ñeñangareko tembiapomyakaha.
Administración de propiedad neol. s. Ñeñangareko yvymba’egua.
Administración regional municipal neol. s. Ñeñangareko tendagua tavarogareko.
Administrador neol. s. Ñangarekohára, sambyhyha.
Administrar neol. v. Moangapyhy, ñangareko, sambyhy.
Admirable neol. adj. Hechapyra, momorambyra.
Admiración neol. s. Porangareko.
Admirar s. Momora, momba’e, porangareko, hecharumo.
Admisión neol. s. Jehejareike, jeheja.
Admisión universitaria neol. s. Jehejareike mbo’ehaorusugua.
Admitir, permitir v. Heja, hejareike, monei.
Adobar neol. v. Myatyro, mbohe.
Adobo neol. s. Mboheha.
Adoctrinar neol. v. Mbo’e, hekombo’e.
Adolescente s. y adj. Mitarusu, ta’yrusu.
Adonde adv. Moo, amo./ adv. Hápe, háre, ha rupi.
Adoptivo adj. Anga.
Adoquín neol. s. Itape.
Adoración s. Tupaitu.
Adoración a cristo neol. s. Tupaitu, tupa ñehetu.
Adorar v. Hayhurasa.
Adormecer v. Monge.
Adormecimiento s. Kevy, jehýi.
Adornado adj. Jegua.
Adornar v. Mopora, mbojegua.
Adorno s. Jeguaka, jegua.
Adorno para navidad neol. s. Jeguaka Tupara’y’árape guara.
Adquiero v. Ajapyhy.
Adquiero nociones neol. v. Ajapyhy mba’ekuaa.
Adquirir v. Jogua.
Adquirir envergadura neol. v. Hovana.
Aduanero neol. s. Moingeharepy.
Adueñarse v. Ñembojára, ñemomba’e.
Adulado adj. Mboaguarapyre, mbojuruhe’epyre.
Adulador adj. Oporomboaguaráva, ombojuruhe’eva.
Adular v. Juruhe’e, mbojuruhe’e, mboaguara, rochichi, pichy, japichy.
Adulón adj. Omboaguaraséva.
Adúltera adj. Ménape omomokoiva, hembirekópe omomokoiva, moakarativa.
Adulterar v. Moambue.
Adulto, ta. Adj.y s. kakuaagua.
Adverbio neol. gram. guar. s. Ñe’eteja. Es la palabra que sirve para modificar, calificando o determinando al verbo. También puede modificar a otro adverbio o al adjetivo. Ej. Oguata pora, oho mombyry, oúta ko’ero.
Adverbio calificativo neol. gram. guar. s. Ñe’eteja tekogua.
Adverbio de afirmación neol. gram. guar. s. Ñe’eteja moneíva. En la clasificación del adverbio, los adverbios de afirmación son aquellas palabras que se utilizan para firmar y son hee, nei, néi, tove.
Adverbio de cantidad neol. gram. guar. s. Ñe’eteja papyguva, ñe’eteja mboyguva. En la clasificación del adverbio. Son aquellas palabras que expresan idea de cantidad. Los adverbios de cantidad son heta, sa’i, mbovy.
Adverbio de interrogación neol. gram. guar. s. Ñe’eteja porandúva. Son aquellas palabras que se utilizan para preguntar. En la clasificación del adverbio, el adverbio de interrogación lleva la partícula sufija “pa” (unida a la palabra) o “piko” (separada de la palabra). Ej. Moopa, araka’épa, mba’éichapa, mba’érepiko, mavapepiko.
Adverbio de lugar neol. gram. guar. s. Ñe’eteja tendaguva. En la clasificación del adverbio, el adverbio de lugar funciona sintácticamente, como complemento circunstancial de lugar. Son aquellas palabras que indican del lugar donde se realiza la acción verbal. Mombyry, agui, okápe, asu, akatúa, pépe, amo.
Adverbio de modo neol. gram. guar. s. Ñe’eteja tekoguáva, ñe’eteja mba’eichaguáva. En la clasificación del adverbio, el adverbio de modo siempre funciona, sintácticamente, como complemento circunstancial de modo. Son aquellas palabras que indican el modo en que se realiza la acción verbal. Ej. Kóicha, péicha, pora, vai, hata, mbegue.
Adverbio de negación neol. gram. guar. s. Ñe’eteja mbotovéva. En la clasificación del adverbio, los adverbios de negación son aquellas palabras que se utilizan para negar y son nahániri, ahániri, tove, ani, anive.
Adverbio de tiempo neol. gram. guar. s. Ñe’eteja araguáva. En la clasificación del adverbio, el adverbio de tiempo funciona, sintácticamente, como complemento circunstancial de tiempo. Son aquellas palabras que dan idea de tiempo. Ko’ága, upéi, kuehe, ko’ero.
Adverso neol. adj. Mbohováiva, pane.
Advertencia neol. s. Ñemomarandu.
Advertir v. Momarandu, kuaauka, ñatoi, resaho.
Aérea neol. adj. Vevegua.
Aéreo neol. adj. Vevegua.
Aeroclub neol. s. Veveguañembyaty.
Aerofotogrametría neol. s. Veveguara’angapapa.
Aerómetro neol. s. Veveguara’aha
Aeromodelismo neol. s. Vevegua jehechauka
Aeronáutico neol. adj. Veverekogua, veverekóva.
Aeroplano neol. s. Guyrata, pepoata, avio.
Aeropuerto neol. s. Veveguarenda
Aerosol neol. s. Ti mboveve,
Aerotaxi neol. s. Veveguapurukarepy.
Afable adj. Horýva, py’apora, pirepora.
Afamado adj. Herakua.
Afán s. Tembiapo.
Afear v. Mbovai, mbyai.
Afectuosamente adv. Tayhupápe.
Afectuoso adj. Oporohayhúva, oporombohetia’éva.
Afeitar v. Rendyva’o, hendyva’o, hendyvapo, ñendyvapo, ñehendyvapo.
Afeite neol. s. Ñerendyva’o, ñehendyva’o.
Afeminado neol. adj. Kuñareko, monflorito.
Afiche, cartel neol. s. Marandupy kuatáipe, marandu’anga, maranduhai kuatáire.
Afijo dislocable neol. gram. guar. s. Ñe’epehetai oñemohendajeýva. Existen afijos que se dislocan de su raíz, con la finalidad de dar más elegancia o claridad a la frase. Así tenemos hipértesis, metátesis.
Afijo, partícula neol. gram. guar. s. Ñe’epehetai, taiky, ñe’eky. Son elementos morfológicos que no tienen valor semántico o significado en forma independiente, pero unidos a una palabra, antes (prefijos) o después (sufijos) - permiten variarla significación de ésta, en cuanto a modo, grado, tiempo, forma, etc. El guaraní por ser lengua polisintética posee una gran variedad de afijos o partículas (32 modos, 14 tiempos, 6 voces, etc.).
Afilación s. Ñehaimbee.
Afilación de sierra neol. s. Kytisyry ñehaimbe’e, haimbe’eha kytisyryhagua.
Afilación industrial neol. s. Mba’apoguasugua ñehaimbe’e, ñehaimbe’e ñemba’apoguasugua.
Afilado neol. adj. Haimbe, haimbe’epyre.
Afilador neol. s. Ñehaimbe’eha, mohaimhe’eha itaky.
Afiladora neol. s. Ñehaimbe’eha, mohaimbe’eha itaky.
Afilar v. Haimbe’e, mohaimbe./ fig. v. Ñemboki.
Afin de poseer algo s. Taryrýi.
Afinar neol. v. Mbojoja./ v. Mosyi, mopereri.
Afinar instrumento musical neol. v. Mbojoja, ñatoi, atoi.
Afines neol. adj. Heseguáva.
Afirmacin neol. s. Ñemoañete, monei.
Afirmar v. Moañete.
Afirmar los pies neol. v. Jepytaso.
Afirmativa neol. adj. Monei, moñeiva.
Aflicción s. Pyapy, jepy’apy, angata, vy’a’y, tembiasy, ñembyasv.
Afligir v. Mbojahe’o, moangata, mbopy’atyai, ñembyasy, jepy’apv.
Aflojar v. Mongu’e, poi.
Afonía, afección de la garganta neol. med. s. Pygáu, pyáu, ñe’e pyáu, ahy’o pyáu.
Afónico med. adj. Ahy’o kororo, ahy’o pyáu.
Afortunado adj. Ka’avo, ipo’áva.
Afrecho neol. s. Rora, rorakue.
Afrecho de maíz s, Rora, rora avati.
Afrecho de mandioca s. Typyraty, rora mandi’o.
Afrontar v. Hovake, mbohovái.
Afuera adv. Okápe.
Agachado, curva, curvo, arqueado, torcido s. Karapa, jayvy, jaivy.
Agachar v. Mokara, mboyvy, mboivy.
Agachar el cuerpo v. Jaivy, jayvy.
Agachar la cubeza v. Ñakaity, ñetinga, jayvy, jaivy.
Agacharse v. Jaivy, jayvy.
Agalla neol. s. Pira ahy’o.
Ágape neol. s. Karuguasu.
Agarradero neol. s. Ýva, jyva.
Agarrar v. Pyhy, japyhy, pojái. kuachai, javo’o, ñakarama, jepokói.
Agasajado adj. Jererohorýva.
Agasajar v. Mbovy’a, rohory, guerohory.
Agave flor. s. Karaguata.
Agazaparse v. Ñembogua. ñemokarapa.
Agencia neol. s. Myakaha.
Agencia de automviles neol. s. Myakaha mbayrumyiguigua.
Agencia de avisos neol. s. Myakaha maranduguigua.
Agencia de avisos clasificados neol. s. Myakaha maranduguigua poravopy.
Agencia de cambio neol. s. Myakaha viruñemoambuegua.
Agencia de cobranza neol. s. Myakaha jehepyme’egua.
Agencia de empleados domésticos neol. s. Myakaha mba’apohára ogapygua.
Agencia de empleos neol. s. Myakaha ñemba’apoguakuéra.
Agencia de informaciones neol. s. Myakaha jekuaaukapyguakuéra.
Agencia de matrimonio neol. s. Myakaha ñemendagua.
Agencia de modelos neol. s. Myakaha aohechaukahaguakuéra, myakaha ao’agaguahechaukahára.
Agencia de noticias neol. s. Myakaha maranduguigua.
Agencia de peridicos neol. s. Kuatiahai myakaha.
Agencia de publicidad neol. s. Myakaha ñemumaranduguigua, motenondeha mba’erepykuave’eguigua.
Agencia de valores neol. s. Myakaha hepykueguigua.
Agencia de viaje neol. s. Myakaha tavañekundahagua, jehokundaha pytyvora.
Agencia interactiva neol. s. Myakaha kyre’y joapyte.
Agencia marítima neol. s. Myakaha pararekogua.
Agencia matrimonial neol. s. Myakaha ñemendaguigua.
Agenda neol. s. Tembiapora, apopyra.
Agente neol. s. Jeporekahára, ojapóva.
Agente de la propiedad neol. s. Jeporekahára yvymba’eguigua.
Agente de la propiedad industrial neol. s. Jeporekahára yvymba’e mba’apoguasugua.
Agente de policía neol. s. Tahachi.
Agente teatral neol. s. Jeporekahára ñoha’angagua.
Agente turístico neol. s. Tetapyhechaukara hechaukahara.
Agil neol. adj. Pyryryi, katupyry, rari, vevúi,vyvýi,sambo.
Agilidad neol. s. Pyryryi, rari, syi.
Agilidad en la expresión oral neol. s. Kusyi.
Agilizar (el lenguaje) neol. v. Omosyi.
Agitación s. Juku’a, py’atarova.
Agitar neol, v. Mbokacha, mbovava, mbojehe’a, mbokuchu.
Agitar líquido v. Mbokuchu.
Aglomeración neol. s. Ñembojo’a, ñembyaty, aty, ndy.
Aglomerada neol. adj. Mbojoapyre.
Aglomerar v Mbojo’a, mbyaty, koi, chichi.
Aglutinación neol. gram. guar. s. Ñe’ejehe’a, ñe’erapoty’apo rupi. Formación de palabras por aglutinación.
Agonizar v. Jehekyipota, manombota.
Agosto neol. s. Jasypoapv.
Agotado adj. Hypa, kane’o.
Agotamiento s. Kangy, kane’ongue.
Agotar v. Momba, paha.
Agotar el líquido v. Mbohypa, pa.
Agraciado adj. Juky.
Agradable adj. Pora, horýva, piro’y.
Agradable al gusto adj. He.
Agradar v. Mbovy’a.
Agradecer v. Mboaguije, hechakuaa, mba’erechakuaa, aguije me’e.
Agradecimiento s. Aguijeveme’e.
Agrandar v. Mbotuicha, momba’eguasu.
Agrario neol. adj. Okaragua, kokuegua.
Agravante neol. jur. adj. Ombovaivéva.
Agravar jur. v. Mbovaive.
Agraviar jur. v. Ñemyro, ja’o.
Agredir jur. v. Rairo, jepoi.
Agregado adj. Mbojoapypyre, mbojoapy.
Agregar v. Mbojo’a, mbojoapy, moi ve.
Agregar agua v. Mbohykue.
Agregar yerba v. Mbokarapachai.
Agreste adj. Hesaite, koygua.
Agriar v. Mbohái, mboro, mbopochy.
Agrícola neol. adj. Kokuerekogua. Kokueguáva, kokuegua, ñemity rehegua.
Agricultor neol. s. Chokokue, temityhára, ñemyty hára, kokueguára, kokuejára.
Agricultura neol. s. Ñemity rekokuaa, kokuerekokuaa.
Agricultura ecológica neol. s. Kokuerekokuaa tekoháva.
Agriera neol. med. s. Py’ahái.
Agrietar v. Mbojeka, mbotiri.
Agrimensor neol. s. Yvyra’akuaahára.
Agrimensura neol. s. Yvyra’akuaa, kokuerAkuaa.
Agrio adj. Hái.
Agrisado adj. Morotiu, apati.
Agro químico neo. s. Ñemitykímiko.
Agro veterinaria neol. s. Ñemitymymbarasyo.
Agronomía neol. s. Temityrekokuaa, temitykuaa.
Agronómico neol. s. Temitykuaáva.
Agrónomo neol. s. Temitykuaahára.
Agropecuaria neol. adj. Ñemitymymbakuaa, kokuemymbakuaa, ñemitymymbakuava.
Agropecuario neol. adj. Ñemitymymbakuaa, kokuemymbakuaa, ñemitymymbakuava.
Agrupada adj. Mbyatypy.
Agrupar, juntar v. Mbyaty.
Agua s. y.
Agua acabada s. Ypa.
Agua bendita s. Ykarai.
Agua caliente s. Ytaku.
Agua de lluvia s. Amandykyre.
Agua de socorro s. Ñemongorai sapy’a.
Agua destilada neol. s. Yñemondykypy.
Agua estancada s. Yno’o.
Agua fluvial s. Y amandykyre.
Agua iluminada neol. s. Yno’o jehesapepa.
Agua llovediza s. Amandy.
Agua miel s. Alóha.
Agua mineral neol. s.Y itatygua.
Agua oxigenada neol. s. Yñepohanomby.
Agua potable neol. s. Ypoti, ypora.
Agua salada s. Jukyry.
Agua servida, agua sucia s. Y ky’a.
Aguacero s. Amangy, ama pororo, ama guasu, ama sapy’a, ama charara.
Aguachento adj. Ay, yrei.
Aguada s. Ygua.
Aguado adj. Yrei, hi’yva.
Aguafiestas adj. Vy’ambyaiha.
Aguantar v. Jejoko, pytaso.
Aguardar v. Ha’aro.
Aguardiente neol. s. Guaripola, guari, káña, jakare ry’ái.
Aguarrás neol. s. Sa’yramboryha.
Aguatero s. Yrahaha.
Agudeza s. Apýra akua, ñe’e arandu.
Agudeza visual neol. s. Tesapyso.
Agudo neol. adj. Akua, hakua, ha’eve.
Agüero Ta’uvo.
Aguijón s. Popia.
Águila faun. par. s. Taguato.
Aguja s. Ju.
Aguja hipodérmica neol. s. Ju pireguyra.
Agujerear v. Mbokua.
Agujero s. Kua, kuára.
Agusanado adj. Haso, hasóva.
Agusanar v. Mbohaso.
Agusanarse v. Raso, haso.
Ahí adj dem. Pépe, upépe.
Ahí mismo adj. Pepete, upepete.
Ahijada adj. Tajýra ra’anga, tajyranga, memby’anga.
Ahijado s. Ra’yanga, memby’anga.
Ahogado adj. Ho’yguýva.
Ahogar v. Moñapymi, mbo’yguy, juvy.
Ahogo s. Pytuho, pytupa.
Ahondar v. Mbohypy.
Ahora adv. ga, ko’ga, ange.
Ahora mismo adv. Ko’agaite, agaite.
Ahorcado adj. Juvypyre.
Ahorcar v. Juvy.
Ahorrado adj. Ñongatupyre, mono’ombyre.
Ahorrar neol. v. Ñongatu, mono’o, mohemby, myakate’y.
Ahorro neol. s. Viruñongatukuaa, ñeñongatu, ñemono’o.
Ahuecar v. Mopyko’e, mbokua.
Ahumado neol. adj. Myatatimbyre.
Ahumar v. Mohatati, motimbo, myatati.
Ahuyentar v. Mondýi, mosarambi.
Aindiado neol. adj. Avareko, ava joguaha.
Airado neol. adj. Pochy.
Aire neol. s. Pytu, yvytu, arapytu.
Aire acondicionado neol. s. Pytu ñemohendapy.
Aire acondicionado para vehículo neol. s. Pytu ñemohendapy mba’yrumýime guara.
Aire caliente neol. s. Pytu hakúva.
Aire comprimido neol. s. Pytu jopypy.
Aireacin de cereales neol. s. Mba’era’y iguigua ñemboyvytu.
Aireación neol. s. Ñemboyvytu.
Aireador neol. s. Mboyvytuha.
Airear neol. v. Mboyvytu, peju, jepeju.
Aislado neol. adj. Ha’eño.
Aislador neol. adj. Moha’eñoha.
Aisladora neol. adj. Moha’eñoha.
Aislamiento neol. s. Ñemoha’eño.
Aislamiento acústico neol. s. Tyapukue ñemoha’eño.
Aislamiento eléctrico neol. s. Ñemoha’eño tendyryrekogua.
Aislamiento térmico neol. s. Hakukue ñemoha’eño.
Aislante neol. s. Moha’eñoha.
Aislante plstico neol. s. Moha’eñoha ysy’atava.
Aislar, identificar neol. v. Moha’eño, ñemopetei.
Ajar v. Mbyai, mbopiru, haru, javyky vai.
Ajeno adj. Tapicha mba’e, mba’e’y, ambue mba’e.
Ají picante flor, par. s. Kumbari, ky’yi.
Ajo s. Sevoiry.
Ajorca s. Pyapy kyja.
Ajuar neol. s. Ogapepuruha.
Ajuar para bebé neol. s. Puruha mitame guara.
Ajuste neol. s. Mohendapora.
Al Pe, me, vo, vu, aja, kuévo, nuevo.
Al cabo adv. Ipahápe.
Al derecho adv. Terekuávo.
Al descubierto adv. Okápe.
Al natural neol.Ojepo’ohaguéicha.
Al otro lado Mboypýri.
Al por mayor neol.adv. Hetahetáre, hetakuére, heta heta.
Al raso neol. adj. Okápe.
Al resguardo del sol Kuarahy’ame.
Al revés adv. Oguývo, opýri, ipykoto, ovapývo, herekua’yme, oñakavo.
Al socaire Yvytuame ñemihpe.
Al sur neol. adj. Yvy gotyo, ñemby gotyo.
Al tanto Kuaahápe.
Ala s. Pepo.
Ala delta neol. s. Mbya veve.
Alabada neol. adj. Ñemomorambv.
Alabanza neol. s. Momba’e guasu.
Alabanza interesada neol. s. Kele’e, ñemongele’e.
Alabar v. Momora, momba’e, mboaguara, mongele’e.
Alacrán zool. s. Japeusa.
Alambique neol. s. Ñemondykyha.
Alambrado neol. s. Inimbo’atamby.
Alambre neol. s. Kuarepoti inimbo, inimbo’ata, inimbo hata, inimbo’itanara.
Alambre de púa neol. s. Inimbo’ata hakuavaguigua.
Alargar v. Mbopuku, vyso, pyso.
Alargar la mano v. Pojái, ropojái.
Alarido s. Sapukái.
Alarma neol. s. Tyapuhenoiha.
Alarma contra el fuego neol. s. Tyapuhenoiha tatarendy rehegua.
Alba s. Ko’eju, ko’emby, ko’eti, ko’embota, arase.
Albañal neol. s. Yky’a syryha.
Albañil, constructor neol. s. Oga’apohára, óga apoha.
Albañilería neol. s. Oga’aporeko.
Albarda neol. s. Vuruháka joguaha.
Albergar neol. v. Moguahe, mbohupa.
Albóndiga s. Apu’a.
Albóndiga de carne folk. s. Nombre de un plato típico del Paraguay. So’o apu’a.
Albóndiga de maíz folk. s. Nombre de un plato típico del Paraguay. Vori vori.
Alborada s. Ko’eti, ko’emby, ko’eju.
Alborotar v. Ayvuapo, mosarambi.
Alboroto s. Ayvu, tyapu.
Álbum neol. s. Ta’anga aty renda, kuatiavusu, mandu’araryru.
Álbum de trabajo, carpeta, foliado neol. s. Tembiaporyru.
Alcahuete adj. Jurupipi.
Alcahuetería s. Mañandára, kurupi rembiapo.
Alcalde neol. s. Tavaruvicha.
Alcancía neol. s. Viru ryru.
Alcantarillado neol. s. Yraperamby.
Alcanzar v. Hupyty, guahe, moingo, pojái, jehupyty.
Alcanzar mutuamente v. Jupyty.
Alcohol hisp. s. Alkoo, pohajuka káña orekóva.
Alcohol de cereales guara. jop. s. Alko avatirekoguigua.
Alcohol etílico guara. jop. s. Alko mbarete.
Alcohol hidratado guara. jop. s. Alko mborypyre.
Alcoholismo neol. med. s. Ka’uvai, ka’ureko, ka’upy.
Alcuello s. y adj. Ajúni.
Aldea s. Táva.
Aleación neol. s. Ñembojehe’a.
Aleación de hierro neol. s. Mbojehe’ara itakanduguigua.
Aleación de metal neol. s. 1tanara mbojehe’aha.
Alegrar v. Mbovy’a, mbohory, porombovy’a, vy’a, rory, jererohory.
Alegre adj. Tetia’e, rory.
Alegría s. Tory, vy’a, tetia’e.
Alejar v. Momombyry, ñemomombyry.
Alergia neol. med. s. Mba’embyaiha, tetembotoveha.
Alero s. Ogapepo.
Aleta neol. s. Pepogua, pira pepo.
Aletear v. Pepe, perere.
Alfabetización neol. s. Moñe’ehai.
Alfabeto neol. s. Achegety.
Alfabeto de la lengua guaraní neol. s. Guarani ñe’e achegety, achegety avañe’e rehegua.
Alfabeto guaraní, abecedario guaraní neol. s. Guarani achegety, avañe’e achegety. Las letras del alfabeto guaraní son 33. Cada una de ellas tiene un solo sonido. No existen letras mudas.
Alfarería neol. s. Ñai’ujyrenda.
Alfarero neol. s. Kambuchi apoha, ojapóva kambuchi, omba’apóva ñai’ure, ñai’ure omba’apóva.
Alfiler neol. s. Juaka, ju aka voto’i, arapire.
Alfin adv. Ipahápe, hu’aitépe.
Alfombra neol. s. Yvyao, ao yvy rehegua, pyriha, aopyriha.
Alfombra de cuero neol. s. Karóna.
Alforja neol. s. Vuruhka, mba’yru.
Alfrente Továi.
Alga flor, par. s. Ygáu.
Algarabía neol. s. Ayvu vy’a.
Algarrobo flor, par. s. Ñanduvay, yvope.
Algo pron. Petei mba’e./ adv. Hetamive, nunga, gy, ngy, vy, katu, mi.
Algodón flor, par. s. Mandyju.
Algodón hidrófilo neol. s. Mandyju ypytepy.
Algodonal s. Mandyjuty.
Alguacil zool. s. Ñahati.
Alguien pron. Máva, ava.
Algún adj. Oimerae.
Alguna vez Petei jey.
Algunas veces Jepi.
Alguno adj. Oimerae./ pron. Oimeraeva.
Alhaja neol. s. Jeguaka.
Alicaído adj. Pepo’a.
Alienado adj. Tavy, tarova.
Aliento s. Pytu, pytuhe.
Alimentación neol. s. Mongarupy, ñemongaru.
Alimentador neol. s. Mongaruha.
Alimentador industrial neol. s. Mongaruha mba’apoguasugua.
Alimentador vibratorio neol. s. Mongaruha mbosysyiha.
Alimentar v. Mongaru, hembi’ume’e.
Alimenticio neol. adj. Hi’upyramby, poromongarúva.
Alimento neol. s. Hi’upy, je’upy, tembi’u, hi’upyra, mongarura.
Alimento balanceado neol. s. Hi’upyra mbojojapy.
Alimento congelado neol. s. Hi’upyra hypy’ apy.
Alimento deshidratado neol. s. Hi’upyra ñemokmbyre.
Alimento dietético neol. s. Hi’upyra jekarukuaagua.
Alimento en conserva neol. s. Hi’upyra koserevápe.
Alimento natural neol. s. Hi’upyra teete.
Alimento que acompaña s. Týra.
Alineación neol. s. Mbosyira’a, ñembojoja.
Alineación de chassis neol. s. Mbosyira’a mba’yrumyi’apegua.
Alineación de dirección neol. s. Mbosyira’a mba’yrujeguerahagua.
Alineación de máquina industrial neol. s. Mbosyira’a mba’emoingoha mba’apoguasugua.
Alineación y balanceo neol. s. Mbosyira’a ha jojakuera’a.
Alinear neol. v. Mbohysýi.
Aliñar v. Myatyro.
Alisador neol. s. Moapesyiha.
Alisador de hormign armado neol. s. Moapesy iha tujuitakai mohatambygua.
Alisamiento neol. s. Ñemoapesyi.
Alisar neol. v. Korocho’o, mosyi, mopesyi. moapesyi.
Alistar v, Mbosako’i.
Aliviar v. Mombytu’u, jora.
Alivio s. Pytu’u.
Aljibe neol. s. Ymono’oha.
Allá adv. Amo, upépe, peamo.
Allado adj. Ijykére, yképe, ypype.
Allanar neol.v. Mbope, moapesyi.
Allanar domicilio neol. v. Sururu gape.
Allegado neol. s. Pehengue.
Allende neol. prep. s. Mboypyri.
Allí adv. Upépe, pépe, yvapo.
Alma s. Anga, a, pytu, teko, koraso.
Alma de difunto s. Angue.
Almacén neol. s. Ñemuha, volícho, almase.
Almacén de suela neol.s. Ñemuha vakapiguigua.
Almacén general neol.s. Ñemuha opaichagua.
Almacenamiento neol.s. Iñeñongatupy, mbyatyñongatupy, ñeñongatu.
Almacenamiento autoservicio neol. s. Iñeñongatupy jupefíepytyvo.
Almacenamiento de combustible neol.s. Ñeñongatu mba’eryhapyragua.
Almacenar neol. v. Ñongatu.
Almácigo neol.s. Máta ra’y.
Almendra s. Kuri, ha’yi, hayingue.
Almendra de coco s. Mbokaja ra’yi.
Almíbar neol.s. Asukary, eirarykue.
Almidón guara. s. Aramiro.
Almidonar v. Moaramiro.
Almohada s. Akangyta, aramboha, akangata.
Almohadila s. Aramboha’i, akangyta’i.
Almohadilla para la cabeza s. Apyterao.
Almohaza neol. s. Taguemosy iha.
Almorzar neol. v. Karu, rambosa.
Almuerzo neol. s. Karu, karu asaje, rambosagua, rambosa.
Alocado adj. Tarova, tavyrai, púa, puatarara.
Alocución neol.s. Ñe’e.
Alojar v. Mbojupa, moguahe.
Alonsito faun. par. s. Guyraju.
Alpie de punto neol. adv. Jave.
Alpinismo neol.s. Yvytyjupireko, yvytyjupikuaa.
Alpunto neol.adv. Vokói.
Alpunto de Jave.
Alquilar, arrendar, prestar neol.v. Jeiporuka, poruka hepýre.
Alquiler neol. s. Mba’epururepy.
Alquiler de afines para fiesta neol. s. Mba’epururepy heseguáva atyvy’arame guara.
Alquiler de automóvil neol.s. Mba’yrumýi mba’epururepy.
Alquiler de equipo neol.s. Mba’epururepy mba’erembipurugua.
Alquiler de equipo para evento neol.s. Purukarepy tembipuru vy’ajehura.
Alquiler de inmueble neol.s. Mba’epururepy yvyjeikohara.
Alquiler de máquina neol. s. Mba’epururepy mba’emoingohagua.
Alquiler de máquina pesada neol. s. Mba’epururepy mba’emoingoha ipohyivagua.
Alquiler de mesa neol. s. Mba’epururepy aripakagua.
Alquiler de oficina neol. s. Kotymba’apoha purukarepygua.
Alquiler de sillas neol.s. Mba’epururepy apykagua.
Alquiler de teléfono neol.s. Mba’epururepy pumbyrygua.
Alquiler de toga neol.s. Mbo’eapyrao mba’epururepy.
Alquiler de traje neol.s. Mba’epururepy aokategua.
Alquiler de vehículo neol.s. Mba’epururepy mba’yrumyigua.
Alquiler de video neol.s. Mba’epururepy ta’angambyry’igua.
Alquitrán neol.s. Mba’erysyhu.
Alrededor adv. Jerére, jere, rupi.
Alrededor de él Ijerére.
Alta neol. adj. m. Mbarete, katukuaa, porave.
Alta costura neol.s. Ñembovyvy katukuaa.
Alta presión neol. s. Hata myañaha, hata jopyha, jejopy mbarete, mbarete jejopyva.
Altanería neol.s. Jererovu.
Altanero neol. adj. Ti’ata, juru’ata, jero, jererovúva.
Altar neol. s. Itakarai, itamarangatu.
Altavoz neol.s. Ñe’ehataveha, ñe’ehata.
Alterar neol.v. Moambue, mbopy’atarova.
Altercado s. Ñorairo.
Alternador neol.s. Ñaniryijopuruha.
Alternar neol. v. Mopa’u, mbojopyru.
Alternativa neol. s. Jeporavokuaagua.
Altillo neol. s. Koty’iyvate.
Altivez neol.s. Jererovu.
Alto adj. Yvate, puku, yvuku./ interj. Epyta.
Alto rango neol.s. Teko yvate.
Alto relieve neol.s. Yvate apyseha.
Alto-parlante neol. s. Ñe’eyvatemohataveha.
Altura s. Yvatekue.
Aludir neol. v. Ñe’ereity.
Alumbrado neol.s. adj. Jehesapepy.
Alumbrar v. Hesape, myataindy, muataindy, moataindy, memby.
Aluminio neol. s. Kuarepotiti vevýi, itamembeata, itamembeti, itatimembe.
Aluminio anodino neol. s. Itamembeata mokangymbyre.
Alumno de la escuela guara. s. Ekueléro, ekueléra.
Alumno, estudiante, discípulo s. Temimbo’e.
Alunizar neol. v. Guejy, jasyguejy.
Alusión neol.s. Ñe’ereity.
Alzar v. Hupi, mopu’a, mboguy.
Alzar la cabeza v. Ñakaupi.
Alzar los ojos v. Jesaupi.
Alzarse la ropa v. Jepepi.
Ama s. Kuñakarai.
Ama de casa s. Machu, ogajára.
Amable adj. Hory, juky, hetia’e, py’arechaukaha.
Amado adj. Ojehayhúva, momoramby, hayhupyre, hayhupy, hecharamomby, ka’avo, tembiayhu, tayhupára, tayhupy.
Amagar v. Ha’anga.
Amamantar v. Mokambu.
Amancebado adj. Oñemokuñáva, oñemokuimba’éva, oikva kuñándi omenda’yre, oikóva kuimba’éndi omenda’yre.
Amancebarse v. Ko kuña ha kuimba’e oñondivemenda’yre.
Amanecer v. Ko’e, ko’eti, ko’eju, ko’emby, ko’emba, ko’evy, ko’engy, arase, ko’epyta, ko’esoro, ko’etisoro, ko’esaka.
Amansar v. Mbopy’aguasu, momymba.
Amante adj. Ndivegua, iru, tayhupára, tembiayhu.
Amante furtivo s. Sombrero ka’a.
Amar v. Hayhu.
Amargado adj. Py’aro.
Amargar v. Mboro, mbopyaro, mbohái.
Amargo adj. Ro.
Amargura s. Ro, rokue, mba’ero.
Amarillento adj. Sa’yjungy, sa’yjuvv, sa’yju nunga.
Amarillo adj. Sa’yju, ju, hesa’yju.
Amarra s. Temiapyti, sa.
Amarrado adj. Jokuapy, ñapytimbv.
Amarrar v. Mosa, jokua, jura, ñapyti.
Amarre s. Apytimby, ñemosa.
Amarse recíprocamente v. Joayhu.
Amasar v. Sova, patuka, mbojehe’a, jatyka.
Amazona neol.s. Kuña kavaju arigua.
Ambición s. Pota asy, taryrýi.
Ambicioso adj. Taryrýi.
Ambiental neol. adj. Tekoháva.
Ambiente, lugar s. Tekoha, arapytu, moopa oiko arapytu, jere, koty.
Ambos adj. Mokoive./ pron. Mokoivéva.
Ambulancia neol. s. Tasyomýi, hasýva mba’yrumýi.
Amedrentar neol. v. Mongyhyje, mopy’amiri.
Amen neol.s. Paha, taupéicha.
Amenazar v. Ha’anga, ja’o.
Ametralladora neol.s. Piripipi.
Amiga s. Iru, che áma, chamíga, kompi, tayhupára.
Amígdala f. Hay’o ra’yi, ajúra ra’yi
Amigo s. Angiru, iru, tayhupra, kompi, lopi, pa’i, mita, chamigo, che ra’a.
Amigo del alma s. Anga iru, ãngiru.
Amistad neol.s. Tekoayhu, joayhu.
Amnesia neol.med. s. Tesarái, tesarairasy.
Amnistía neol.s. Ñyro.
Amnistía general neol.s. Ñyromba.
Amo neol.s. Jára, terekua, karai, patro.
Amonestación neol.s. Marãndu, marãndupochy.
Amonestar v. Momarãndu, ñemoñe’e.
Amontonamiento s. Ñembyaty, ñemono’o, ñembojo’ a.
Amontonar v. Mbyaty, mbojo’a, mono’o.
Amor s. Mborayhu, tembiayhu, tayhu, porayhu.
Amor a la verdad neol.s. Añeteguarayhu. En la ética de la investigación algunas de las virtudes que deben caracterizar al investigador es el amor a la verdad, que se manifiesta en la búsqueda incansable y apasionada de lo que es comprobable. Va siempre asociada, cuando es auténtica, con una inefable paciencia por los seres humanos, y las ideas ajenas. Es fácil y honroso afirmar que uno ama la verdad, pero es difícil encontrar personas que practican esa virtud.
Amor mutuo s. Joayhu.
Amor platónico s. Mborayhu joheipyre.
Amoratarse neol. v. Ñemohungy.
Amordazar neol.v. Jurujokua, jurumboty.
Amorosamente adv. Tayhupápe.
Amortiguador neol.s. Mbovevyiha.
Amortiguador de impacto neol. s. Mbovevyiha ñembotaguigua.
Amortiguador de vibración neol.s. Mbovevyiha pereregua.
Amortiguador hidráulico neol.s. Mbovevyiha yrekopy.
Amortiguar neol.v. Mombegue, mbovevýi, ombovevúi.
Amotinar neol.v. Mopu’ã.
Amparo neol. s. Ñemo’ã, ñeñuvã, ñepytyvo.
Amperímetro neol. s. Amperera’ãha.
Ampliación neol.s. Ñembotuichave.
Ampliación fotográfica neol.s. Ñembotuichave ta’ãngagua, ta’ãnga ñembotuichave.
Ampliar v. Mbotuichave, pyso, mbopy.
Amplificador neol.s. Mbopuhatãtíveha.
Amplio, ancho adj. Pyrusu, ipy.
Amplitud neol.s. Ipysokue.
Ampolla neol. s. Mbiru’a, apiru’a, akãmambu.
Ampollar v. Mboapiru’a.
Amputación neol.s. Ñekyti.
Amputado neol.adj. Api.
Amuleto neol.s. Mbo’y, po’y, kurundu.
Amurallar v. Mongora.
Anacrónico neol. adj. Ymaguare, hi’arahasámava.
Anal adj. Tevi rehegua.
Analfabeto adj. Tavy, omoñe’e’yva kuatia, olee’yva, ohai’yva.
Analgésico neol. adj. Tasy pe’aha.
Análisis fonético neol. s. Ñehesa’ỹijo, iñe’ epuandu rupi. Ka´ã
Análisis metálico neol. s. Jehesa’yijo itanarava.
Análisis molecular neol. s. Jehesa’yijo tumipýva.
Análisis morfológico neol. s. Ñehesa’yijo ñe’eysajakuaa rupi.
Análisis poético neol. s. Ñe’ẽpoty ñehesa’ỹijo.
Análisis químico neol. s. Jehesa’yijo sa’yijorekóva.
Análisis sintáctico neol. s. Ñehesa’yijo ñe’ejoajungatu rupi.
Analizar neol. v. Hesa’yijo, sa’yijo, mba’ekuaaha’a.
Análogo neol. adj. Joja.
Anana flor, par. s. Avakachi, akachi, piña.
Anarquía neol. s. Teko mburuvicha’y.
Anatomía neol. s. Tetekuaapy.
Anatomía patológica neol. med. s.Tetekuaa mba’ asykuaapýva.
Anca anat. s. Tumby.
Ancho, amplio adj. Py, pe, ipe, pyrusu, pyguasu, pykatu.
Anchura s. Pykatu.
Anciana s. y adj. Guaigui, guaimi, lechai.
Anciano s. y adj. Tuja, lekaja, lepiju.
Ancla neol. s. Ygamombytaha, yga ty’ai.
Anclaje neol. s. Ygamombyta.
Anda v. Tereho./ interj. Néike.
Andador neol. s. Mita mboguataha, mita oikoha.
Andamio neol. s. Guatahayvate.
Andanzas s. Tembiasa.
Andar v. Guata. ho, ha, japi, pykui, iko, jeiko.
Andar de puntillas v. Guata pysatire.
Andar en cuatro patas v. Pony.
Andar errante, recorrer v. Kundaha.
Andar sin rumbo v. Tavahu.
Andar viento en popa v. Yvytu.
Andate v. Tereho.
Andrajo s. Sorokue, aosoro, aokue.
Andrajoso adj. Chali, soro, ijaokue, ijaosoro.
Andrología neol. s. Kuimba’emeñakuaa.
Anécdota neol. s. Ñemombe’u’i, káso, jehupyre.
Anegado neol. adj. Ñapymimby.
Anegar neol. v. Moñapymi.
Anemia neol. med. s. Huguypoka, huguypokava, huguymboriahu, tuguy’ i, tuguy’y.
Anémico med. adj. Huguypokava, huguymboriahúva, hesa’yju.
Anemmetro neol. s. Yvytupejura’aha.
Anestesia neol. med. s. Mongeha.
Anestesiar neol. med. v. Monge, ñandupe’a.
Anestesista neol. med. s. Mongehára.
Anexar neol. v. Mbojoapy, mbojuapy.
Anexo s. Mbojoapy.
Anexos fuera del texto neol. s. Mbojoapy ndaijáiva hetepýpe. En el orden de presentación del trabajo científico o investigación, los anexos fuera del texto es una de las partes de la presentación de la obra científica. Consiste en un apartado donde se incluyen: fotos, mapas, figuras, organigramas, modelos de cuestionarios, etc., con una finalidad aclaratoria e ilustrativa.
Ánfora neol. s. Kambuchiguasu.
Angarilla neol. s. Guyruhaka.
Ángel, cordero de Dios neol. s. Tuparymba, Tuparymbami, yvagapóra.
Ángelus neol. s. Itapu ryapu ñembo’era.
Angina med. s. Ahy’orasy.
Angiología neol. s. Tuguyrapekuaapy.
Angosto adj. Po’i, pyka’i, py’i, pychi’i.
Anguila zool. s. Mbusu.
Ángulo neol. s. Takamby, hakamby, rakamby.
Angustia s. Jepy’apy, techavai, vy’a’y.
Anhelación s. Potapy, mba’epotapy.
Anhelar v. Pota, se.
Anhelo s. Mba’epota, potapy, tembipota, py’aho, angata.
Anhídrido carbónico neol. s. Pytu ky’a.
Anidar v. Jupapo, haitypo, jehaitypo, jaitypo.
Anilina neol. s. Mbosa’yha.
Anillo s. Kuairu.
Anillo de acero neol. s. Kuairu kuarepotietegua.
Anillo de carbón neol. s. Kuairu itapyigua.
Anillo de goma neol. s. Kuairu mangaysyguigua.
Anillo de grafito neol. s. Kuairu itapyiveraguigua.
Anillo de pistón neol. s. Kuairu pistoguigua.
Anillo elástico neol. s. Kuairu jepysóva.
Anima s. Angue.
Animación neol. s. Ñe’eñemoingo, ñemokyre’y.
Animación de fiesta neol. s. Ñemokyre’y vy’arendagua.
Animación de fiesta infantil neol. s. Ñe’eñemoingo toryreko mitarekogua, ñemokyre’y vy’a mitarekóva.
Animal s. Mymba, tymba, mymbagua.
Animal doméstico s. Tymba, rymba, mymba.
Animal silvestre s. Tymba ka’aguy.
Animar neol. v. Mokyre’y, moingove, ñanima.
Ánimo s. Kyre’y, py’a./ interj. Néike, néina, nápy, néipy.
Aniñado adj. Mitareko.
Aniquilar v. Mbopaha, chivu, pa.
Anlisis neol. s. Ñehesa’yijo, jehesa’yijo, tesa’yijo, mba’ekuaarã. Del griego desatar. Distinción y separación de las partes de un todo hasta llegar a conocer sus principios o elementos.
Anlisis agronómico neol. s. Jehesa’yijo temity kuaáva.
Anlisis clínico neol. s. Ñehesa’yijo tetepygua, jehesa’yijo tasyrekáva.
Anlisis de agua neol. s. Ñehesa’yijo yrekoguigua.
Anlisis de mercado neol. s. Nehesa’yijo ñemuhaguasuguigua.
Anlisis de producto alimenticio neol. s. Ñehesa’yijo tembiapokue hi’upyrãmbv.
Anlisis físico neol. s. Jehesa’yijo hechapýva.
Anlisis mineral neol. s. Jehesa’yijo kuarepotíva.
Ano anat. s. Tyekuejere, tevi, tevikua.
Anoche adv. Ange pyhare.
Anochecer v. Ka’aru pytu, ñembopyhare, ñemopytu, pytuma.
Anodino neol. adj. Mokangymbyre.
Anónimo s. Hera’yva, ijapoharekuaa’yva, ijara’yva, apohajekuaa’yva, kuatia japopyre ojekuaa’yva. Una de las características o condiciones fundamentales que debe reunir un elemento o hecho folclórico para que sea considerado folclore es el ser anónimo, es de autor desconocido. Por supuesto que alguien fue el autor, en ser el primero en realizarlo, pero con el tiempo, al tradicionalizarse el hecho, ya no se sabe quien fue el autor, se volvió anónimo.
Anotar v. Hai, moikuatiáre.
Anquilostoma zool. s. Sevo’i michi.
Ansia neol. s. Potaiterei, py’apy.
Ansiedad neol. s. Jepy’apy.
Antaño neol. adv. Ymaite, yma guare.
Ante prep. Rovake, rovái, renondépe.
Anteanoche adv. Kuehe pyhare.
Anteayer adv. Kokuehe, kueheambue.
Antebrazo anat. s. Jyva’anga, mbarakaja.
Antecedente neol. s. Tenondegua.
Antecesor neol. s. y adj. Mboyve guare, tenonde guare.
Antelación neol. s. Ñemotenondegua.
Antena neol. s. Mba’eryipyteha.
Antena colectiva neol. s. Mba’eryipyteha ñondivepagua.
Antena parablica neol. s. Mba’eryipyteha apu’a.
Anteojo, gafa neol. s. Tesairu, tesajo’a, tesa pysoha, tesajoapy.
Antepasado s. Ypykue, tamói.
Anterior adj. Tenondegua, ange, mboyvegua.
Antes adv. Mboyve, yma, ra’e, are, ra’e, kuri, raka’e, aku’e, yma guare.
Antes que Mboyve.
Antesde ayer adv. Kokuehe, kuehe ambue.
Antibiótico neol. s. Poharekoitegua.
Anticipar v. Japo tenonde, japo mboyve.
Anticipo neol. s. Ñemotenonde.
Anticonceptivo neol. s. Membyryme, pohangy’u, poha memby’yra.
Anticontaminante neol. s. y adj. Tyai’yra.
Anticorrosión neol. s. Haveñepohano.
Anticuado neol. adj. Ndojepuruvéimava, mba’etuja.
Antídoto neol. fr. s. Pohapochy mbogueha.
Antigüedad s. Ymaguare.
Antiguo neol. adj. Ymaguare, itujáva, tuja, yma rehegua, teko yma.
Antihigiénico neol. adj. Ky’a.
Antillama neol. s. y adj. Tatara, tatambogueha.
Anti-moho neol. s. Have-ñepohanoha, havenoheha.
Antimonio neol. s. Kuarepotikangymbv.
Antipatía neol. s. Ja’e’y’, johakue.
Antipático neol. adj. Joha, mbohái, arhel, santoro.
Antipatriota neol. adj. Hetame ohayhu’yva.
Antirrobo neol. s. Ñemonda’yra, ani hagua oñemondáti.
Antiséptico neol. med. s. Péu mbogueha.
Antítesis neol. gram. guar. s. Mbojoavýva.En la sintaxis figurada o irregular de la división de la sintaxis, la Antítesis es la figura de pensamiento consistente en contraponer una frase o una palabra a otra de contraria significación, para que resalte la principal.
Antivalores neol. s. Tekotee’yva.
Antojársele a uno exp. Pota, hi’a.
Antojo s. Tembipotarei.
Antología neol. s. Ñe’eyvoty aty.
Antonimia neol. s. Ñe’e he’iavýva. Son palabras antónimas aquellas que expresan ideas contrarias o de significación opuesta.
Antónimo neol. s. Ñe’ehovaigua, ñe’e he’i avýva, jueheguay, heiavyva, he’iseavyva.
Antorcha neol. s. Tataindy.
Antracitoso neol. adj. Kangueitapy.
Ántrax neol. med. s. Jati’i.
Antropología neol. s. Avarekokuaa, avakuaaty.
Anual adj. Arygua.
Anualmente adv. Arajevyevy.
Anudar v. Ñapyti, moapokyta, mbojoaju, mbojoapy.
Anular tr. Pe’a, momba.
Anunciar v. Kuaauka, momarandu, ñanduka, marandu.
Anuncio neol. s. Marandu, ñemomarandu.
Anverso neol. s. Terekua.
Anzuelo s. Pinda.
Añadido, unido adj. Ijuajupy, joapy, jokuapy, mbojoapypyre.
Añadidura s. Jápa, joapypyre.
Añadir v. Mbojo’a, mbojuapy, moive, joapy, mbohetamive.
Añejamiento s. Ñembotuja.
Añejar v. Mbotuja.
Añicos neol. s. Ku’ipa.
Año neol. s. Ary, ro’y, araro’y, ro’yho, arajere.
Año lectivo neol. s.Árambo’e.
Año nuevo neol. s. Ary pyahu.
Añoranza, recuerdo, remembranza s. Anga’u, techaga’u, techase, aho, mandu’a, mandu’ara, ñemandu’ a.
Añorar v. Hechaga’u, aho, nga’u.
Apaciguar v. Mbopy’aguapy.
Apagado adj. Oguepyre, oguéva, sake.
Apagar v. Mbogue.
Apalabrar v. Ñemoñe’e.
Apalear neol. v. Nupa, mbyepoti, ñembosari.
Aparador neol. s. Tembipuru ñongatuha, tembipururenda.
Aparato neol. s. Mba’ejepuruha, mba’epurura.
Aparato anti-moho neol. s. Mha’ejepuruha haveñepohanogua.
Aparato celular neol. s. Mba’ejepuruha popegua.
Aparato científico neol. s. Mba’ejepuruha tembikuaatygua.
Aparato contador neol. s. Mba’ejepuruha jeipapaha.
Aparato de estética neol. s. Mba’ejepuruha poraverekogua.
Aparato de gimnasia neol. s. Mba’ejepuruha tetejepysoguigua.
Aparato de medición neol. s. Mba’ejepuruha mba’era’aha.
Aparato eléctrico neol. s. Mba’ejepuruha tendyryrekóva.
Aparato electrodoméstico neol. s. Mba’ejepuruha tendyrogapy.
Aparato electrónico neol. s. Mba’ejepuruha tendyrypugua.
Aparato médico neol. s. Mba’ejepuruha pohanohagua.
Aparato oftalmológico neol. s. Mba’ejepuruha tesarekokuaagua.
Aparato ortopédico neol. s. Mba’ejepuruha tetepehegua, mba’epurura tetemyatyrokuaagua.
Aparato ozonizador neol. s. Mba’ejepuruha mo’osonoha.
Aparato para sordera neol. s. Mba’ejepuruha hendu’yme guara.
Aparato químico neol. s. Mba’ejepuruha kimikogua.
Aparato respiratorio neol. s. Mba’ejepuruha pytuhe apoha.
Aparato sonoro neol. s. Mba’ejepuruha hyapúva.
Aparato telefónico neol. s. Pumbyry mba’epuruha.
Aparear neol. v. Mbojoja, moiru.
Aparecer v. Jekuaa, se, ñapyse, jechauka, jehechauka, soro.
Aparentar v. Jejapo.
Aparentemente adv. Vaicha.
Aparición s. Jechauka, ñapyse, angue, póra.
Aparición de ultratumba s. Póra.
Apariencia neol. s. Tova, joguaha.
Apartamento neol. s. Óga korapy’yva.
Apartamiento neol. s. Jepe’a.
Apartar v. Mboyke, moha’eño, momombyry, mbova, pe’a, peka, ñemboyke.
Aparte adv. Ambue tendá pe.
Apart-hotel neol. s. Ogapyta-Kotyjekeha.
Apasionamiento s. Akaraku, py’araku.
Apasionar v. Moakaraku, ñemoakaraku.
Apatía neol. s. Ate’y.
Apear neol. v. Mboguejy, guejy.
Apedrear neol. v. Ita’api.
Apellidar neol. v. Mboherajoapy.
Apellido neol. s. Terajoapy.
Apelotonarse neol. v. Chichi.
Apenar v. Mbopy’apy, mombyasy, mbyasy, ñembyasy, jepy’apy.
Apenas adv. Haimete, tenue, mante, has`ype.
Apéndice neol. s. Tuguái, apy riregua.
Apendicitis neol. med. s. Tyeapyruru.
Apercibimiento neol. s. Marandu, marandu pochyha.
Apercibir v. Momarandu.
Aperitivo neol. s. Mbojuruheha.
Apertura neol. s. Jepe’a.
Apesadumbrado adj. Hovasy, ñembyasy, hovapuku, aturu.
Apestar neol. v. Mone, ne, pyti’u.
Apetecer neol. v. Pota, hi’a.
Apetito neol. s. Juruhe, kuremói, ñembyahyi, vare’a.
Apetitoso neol. adj. He.
Apiadarse v. Poriahuvereko.
Ápice neol. s. Apy, apýra, kytomi.
Apicultura neol. s. Kavarekokuaa.
Apiladora neol. s. y adj. Mbojo’aha.
Apilar neol. v. Mbojo’a, mbyaty, mbochovi, moapesa.
Apiñar neol. v. Moapesa, mbyaty, ñembyaty, ñemoapesa.
Apisonador neol. s. Yvyjosoha.
Apisonar v. Jatyka, yvyjoso.
Aplanar v. Mbope, mombe.
Aplastado adj. Pe, mbojopypyre.
Aplastar v. Mbochipe, mbope, mombe, jopy.
Aplastar con rodillo neol. v. Mbope mba’ejere reheve.
Aplaudir v. Popete, jepopete.
Aplauso s. Jepopete.
Aplazar v. Mboare, pyta.
Aplicación neol. s. Ñemoi, ñemboja, jepuru, ñemba’apopora.
Aplicación de piso neol. s. Pyrura ñemohenda.
Aplicación de vacuna neol. s. Ñemoi mba’asymombiaha.
Aplicaciones de las reglas ortográficas neol. gram. guar. v. Mba’éichapa ojepuruva’era ko mbojojaha.
Aplicada neol. adj. Purupýva.
Aplicado neol. adj. Kyre’ymby, ikyre’yva, mba’ apoporamby.
Aplicar poner neol. v. Purukatu, mboja, puru, poru, moi, purukuaa, jopy.
Aplicativo neol. s. Jepurukuaa.
Aplicativo informático neol. s. Jepurukuaa marandukuaapýva.
Aplique neol. s. Mbojapvy
Aplomo neol. s. Py’aguapy.
Apocado neol. adj. Miri.
Apocopar neol. v. Ñe’ekyti.
Apócrifo neol. jur. adj. Añetegua’y, ijapohara’y.
Apodar v. Hero, mbohero, mbohéra, jehero.
Apoderado neol. jur. adj. Terekua.
Apoderarse v. Ñemomba’e.
Apodo s. Hero.
Apolillado adj. Tigua’a.
Aporcar neol. v. Jaty, pyaty.
Aportar neol. v. Me’e, gueru.
Aposento neol. s. Koty, kotykeha.
Aposición neol. gram. guar. s. Mo’imbaha teróva. Dentro de los modificadores del sustantivo la aposición (complemento apositivo) es el sustantivo que modifica a otro sustantivo. Es un sustantivo que despliega a otro sustantivo.
Apositivo neol. gram. guar. s. Terojeýva, teróva. Uno de los modificadores o complementos del núcleo dentro del núcleo del sujeto.
Apostar neol. v. Ha’a, para, ñembosarái, jeroviaha.
Apóstol neol. s. Tuparemimbou.
Apóstrofe neol. gram. guar. s. Mbosyrysóva, ñemoñe’e. En la sintaxis figurada o irregular de la división de la sintaxis, el apóstrofe es la figura patética de pensamiento que se dirige a seres ausentes, muertos o inanimados.
Apoyar v. Mbojeko, pytyvo, jeko, japokói, jatyko.
Apreciado adj. Hayhupy, momoramby, hecharamomby.
Apreciar v. Mbohepy, momba’e, hayhu.
Aprehender v. Pyhy.
Apremiar neol. v. Myage.
Aprender neol. v. Ñemoarandu, jekuaave, kuaakuaave, kuaa ramo, jetavy’o, jehekombo’e. Es cambiar de conducta ya sea efectiva, cognoscitiva o motrizmente.
Aprendiz neol. s. Temimbo’e.
Aprendizaje neol. s. Jekuaave, kuaapave, ñemoaranduha, jetavy’oha. Es el resultado del esfuerzo de superarse a sí mismo, venciendo obstáculos, es una conducta observable, debe estar en base a procesos y el proceso a una experiencia. El aprendizaje es un proceso activo porque dura toda la vida, por el cual se adquiere nuevas formas de conducta o se modifica formas anteriores. Es el proceso por el cual las experiencias vividas modifican el comportamiento presente y futuro.
Apresar neol. v. Pyhy, monambi, moka’irai.
Apresurar v. Myage, moage, rage.
Apretado adj. Jejopypy.
Apretar v. Jopy, poka, humbiri.
Apretarse v. Jejopy.
Apretón s. Jejopy.
Apretón de manos s. Pojopy.
Apretujo neol. s. Jejopy.
Aprieto neol. s. Jejopy, ajopy, tesaparápe.
Aprisa, apuro neol. s. Pojava, tage.
Aprobar neol. v. Monei, momora, hasa.
Apropiación s. Ñemomba’e.
Apropiadamente adv. Hekópe.
Apropiarse v. Ñemomba’e, kuachai.
Aprovechador neol. adj. Juru’akua.
Aprovechamiento de la experiencia neol. s. Arandukuaapyre jepuru.
Aprovisionar neol. v. Mbyaty tekoteveva.
Aproximación s. Ñemboja.
Aproximar v. Mboja, roja, moagui, ñemoagui.
Apuesta neol. s. Ha’a, jepara ñua’a.
Apuntalamiento neol. s. Jejokokutu, jekohatamby.
Apuntalar neol. v. Jokokutu, ñepyta’a.
Apunte neol. s. Jahaipyre.
Apunte en papel s. Jehaipyre.
Apunto neol. adv. Haetépe.
Apuñalar v. Kutu.
Apurar v. Mbopya’e, myage, moage, pya’e, rage, japura.
Apuro, prisa neol. s. Pojava, tage, techavai.
Aquel adj. dem. sing. Amo, upe, ako, ku, aipo.
Aquél pron. dem. sing. Amóva, aipóva, upéva, amóa, aipóa, upéa.
Aquella adj. dem. sing. Amo, upe, ako, ku, aipo.
Aquellos adj. dem. pl. Umi.
Aquéllos pron. dem. pl. Umíva, umía.
Aquende neol. adv. Kyvo.
Aquí adv. Ápe, ko’ápe, kyvo.
Aquí está v. Na’ápe.
Aquí tienen v. Kóina.
Aquietar v. Mbopy’aguapy.
Arado neol. s. Yvymbovoha, yvyjo’ope’aha.
Arandela neol. s. Ñembotu’uha.
Arandela depresión neol. s. Ñembotu’uha jopymyañaguigua.
Arandu s. Sabiduría.
Arandupave s. Cultura.
Araña neol. s. Tesapesaingo./ zool. s. Ñandu.
Arañar v. Karai.
Arar neol. v. Jo’o, yvyjo’o, yvy mondoro, yvyjo’ope’a.
Araucaria flor, par. s. Kuri, kuri’y.
Arbitraje neol. s. Ñembojojareko.
Arbitraje deportivo neol. fr. s. Ñembojojareko mba’eha’arekogua.
Arbitro, referee neol. s. Mbojojahára.
Árbol s. Yvyra, yvyra máta, máta, ka’avopuku.
Arbolado adj. Yvyra’atyva.
Arboleda s. Yvyraty.
Arboleda en el campo neol. s. Ñupa’u.
Arbolito s. Yvyra’i, yvyrapuku’ i, ka’avo ‘i, ka’avopuku’i.
Arbolito de navidad neol. s. Yvyrapuku’i Tupara’y’aragua.
Arbusto neol. s. Yvyraraka’i.
Arca neol. s. Karamegua.
Arcada mcd. s. Py’ajere.
Arcaísmo neol. s. Ñe’e yma guare.
Archivar neol. v. Ñongatu.
Archivo neol. s. Mba’eñongatuha, ñeñongatuha, ñongatuha.
Arcilla s. Ñai’u, ñay’u, yvy.
Arcilla blanca s. Tujuti.
Arcilla expandida neol. s. Ñai’u jepysopy.
Arco s. Yvyrapa, yvyra karapa.
Arco iris neol. s. Ararokái, jy’y, jy’i, júi.
Arcón neol. s. Karamegua guasu.
Arde v. Hendy.
Arder v. Rendy, myendy, rataindy.
Ardid neol. s. Ñuha.
Ardiente adj. Hendýva.
Ardilla faun. par. s. Kuati joguaha.
Ardimiento neol. s. Takuvo.
Ardor neol. s. Takuvo, jope.
Arena s. Yvyku’i.
Arenal s. Yvyku’ity.
Arenga neol. s. Ñemoñe’e.
Arengar neol. v. Ñemoñe’e.
Arenoso adj. Ijyvyku’ireko, yvyku’irekopy.
Arete s. Namichai.
Argamasa neol. s. Tujuitakái, itakui apovo.
Árganas s. Vuruháka.
Argentino adj. Kurepi.
Argolla, círculo neol. s. Apu’aku’a, apu’a, jere, namichai.
Arisco adj. Sagua’a, saite, hesaite, rari, sarigue.
Aritmética neol. s. Papapty.
Arma neol. s. Mboka, kyta’a, pojoapy.
Arma blanca neol. jur. s. Kyse.
Arma de fuego neol. jur. s. Mboka.
Armadillo faun. par. s. Tatu.
Armado neol. adj. Teteñembo’ypy.
Armado con arma blanca adj. Ikyséva.
Armado con arma de fuego adj. Imbokáva.
Armadura neol. s. Aovata.
Armario neol. s. Mba’eñongatuha, ñeñongatuha, mbokarenda, mba’yruñongatuha, tembipururenda.
Armario de acero neol. s. Mba’eñongatuha kuarepotieteguigua.
Armario de cocina neol. s. Mba’eñongatuha tataypyguigua.
Armario empotrado neol. s. Mba’eñongatuha ogykemboryepygua.
Armazn neol. s. Tendara, hyrura.
Armazn de acero neol. s. Tendara kuarepotieteguigua.
Armazn para hormigón neol. s. Hyrura tujuratambype guara.
Armonización nasal neol. gram. guar. s. Ñe’eombohekóva ipu tigua rupi. La armonización nasal no admite formas del lenguaje que provoquen sensación desagradable al oído.
Aro s. Namichai, korata.
Aro para vehículo neol. s. Mbáechai mba’yrumyime guara.
Aroma s. Tyakua pora.
Aromaterapia neol. s. Tyakuaguañepohanokuaa.
Aromatizador neol. s. Mohyakuaha.
Arpa s. Ysapu, arapa, mbarara guasu.
Arpillera neol. s. Yvipyaha, aohavara.
Arqueado, curva, curvo, torcido, agachado neol. s. y adj. Karapa kare.
Arquear neol. v. Pepy, mokare, mokarapa, jepepy.
Arquitecto neol. s. y adj. Oga’apokuaahára.
Arquitectura neol. s. Oga’apokuaa.
Arrabal neol. s. Añareta’i, añareta’i.
Arraigar v. Ñembohapo.
Arraigo s. Ñembohapo.
Arrancar v. Mondyryry, hapo’o, ku’e, po’o, hekýi.
Arrastrar v. Mbotyry, tyryry, poñy.
Arrayan flor, par. s. Ñangapiry.
Arreador s. Tukumbo.
Arrebatar neol. v. Pe’a, po’o, hekýi hata.
Arrebol neol. s. Kuarahyreike pyta.
Arrebujarse neol. v. Ñetiekýi.
Arreglar v. Myatyro.
Arreglo neol. s. Ñemyatyro.
Arreglo de tejado neol. s. Ñemyatyro ogahojaperatygua.
Arremangar v. Pepi ao jyva, jejepi, jeaojyvapepi.
Arremeter neol. v. Jepoi, ndyry, syry.
Arreo neol. s. Juramono’ohara, mymbañembyaty.
Arreo para montar neol. s. Apéro.
Arrepentimiento neol. s. Ñe’angajevypy, ñeñe’engajevy, angajevy, ñyroreka.
Arrepentirse neol. v. Ñe’angajevy, ñembyasy.
Arriar neol. v. Mboguejy.
Arriba adv. Yvate.
Arriba de adv. Ári.
Arribar v. Guahe.
Arribeño neol. s. y adj. Kachiai, kachape, mombyrygui oúva.
Arriendo neol. s. Ñembyatv.
Arriendo de mquina neol. s. Nembyaty mba’emoingohagua.
Arrimar v. Mboja, roja, myaña, muaña, jeroja, moagui.
Arrimar la mano v. Poja.
Arrimar tierra v. Hapyaty, apyaty, ja, jeko, ñemboja, jeroja, ñemoagui.
Arrimo s. Ñemboja.
Arrinconar neol. v. Mbohugua.
Arrodillarse v. Ñesu.
Arrogancia neol. s. Jererovu, ñembotuicha.
Arrojar v. Mombo.
Arrojo neol. s. Py’aguasu.
Arrollado neol. s. Apakuapy.
Arrollar neol. v. Japakua, mboapakua, ñemboapakua.
Arropar v. Jahoi, mama, ñua.
Arrorró neol. s. Torore.
Arroyo s. Ysyry, yaka.
Arroz flor. s. Avati’i, arro.
Arruga s. Chai.
Arrugado s. Chai, apichai.
Arrugar v. Mochai, ñeñyi, kuruchi, ñechai, guevi.
Arruinado adj. Chui, chavi, pituva, sogue.
Arruinar v. Mbosogue, mbovaikue.
Arrullar v. Mbotorore, torore.
Arrullo s. Torore.
Arrumaco neol. s. Ñemokunu’u.
Arte neol. s. Poraguerojera, apokuaapy, mba’epora’apopy, mba’eapo, tekopora.
Arte culinario neol. s. Mba’eapo tembi’uapokuaáva.
Arte plástica neol. s. Apopoty, apokuaapy ysyatava.
Artefacto neol. s. Mba’epurupy, apopyre, tembiapokue, mba’e’ apopyre.
Artefacto de acero inoxidable neol. s. Mba’epurupy kuarepotiete have’yvaguigua.
Artefacto de aluminio neol. s. Mba’epurupy itamembeataguigua.
Artefacto de cemento neol. s. Mba’epurupy itaku’ijyguigua, itaku’ijy tembiapokue.
Artefacto de cuero neol. s. Mba’epurupy vakapiguigua, tembiapokue vakapiguigua.
Artefacto de goma neol. s. Mba’epurupy mangaysyguigua, mba’e’apopyre mangaysygua.
Artefacto de madera neol. s. Mba’epurupy yvyraguigua, mba’eapopy yvyraguigua.
Artefacto de metal neol. s. Mba’epurupy itanaraguigua, itanara tembiapokue.
Artefacto de mimbre neol. s. Mba’eapopy piriguigua.
Artefacto de plástico neol. s. Mba’epurupy ysy’ataguigua.
Artefacto de yeso neol. s. Mba’epurupy itaku’itiguigua, itaku’iti mba’eapopyre.
Artefacto sanitario neol. s. Mba’epurupy kotyjahuhara.
Arteria neol. anat. s. Tajygue, tuguyrape.
Artesanal neol. s. Pópeguare, popegua apopy.
Artesanía neol. s. Tembiapojegua, temijegua, tembijegua, temipora, tembipora, tekovekuéra rembiapo, mba’eapokuaa.
Artesanía en barro neol. s. Tembijegua ñay’upo, tembijegua tujúpe.
Artesanía indígena neol. s. Tembiapojegua te’yirekogua, ypykuéra temipora.
Artesano neol. s. adj. Mba’ejeguakapy apoha, tembiapojegua’apohára, mba’eapokuaahára.
Artesonado neol. s. Ogahojajeguapy.
Articulación neol. s. Ñúdo, kangue joajuha.
Artículo neol. s. Mba’eapopy, mba’epurura.
Artículo avícola neol. s. Mba’eapopy guyrarekogua.
Artículo de cristal neol. s. Mba’eapopy itaverapyguigua.
Artículo de goma neol. s. Mba’eapopy mangaysyguigua.
Artículo de ingeniería neol. s. Mba’epurura mba’eapokuaaragua.
Artículo de limpieza neol. s. Mba’eapopy ñemopotiragua.
Artículo del vestuario neol. s. Mba’epururamby ñemonderagua.
Artículo descartable neol. s. Mba’eapopy mboykepyra.
Artículo doméstico neol. s. Mba’eapopy ogapygua.
Artículo eléctrico neol. s. Mba’eapopy tendyryrekóva.
Artículo erótico neol. s. Mba’eapopy haguyrogua.
Artículo escolar neol. s. Mba’eapopy mbo’ehaogua.
Artículo folclórico neol. s. Mba’eapopy tavarandurekogua.
Artículo funerario neol. s. Mba’eapopy te’onguegua.
Artículo importado neol. s. Mba’eapopy gueruykapygua.
Artículo militar neol. s. Mba’eapopy milikorekogua.
Artículo odontológico neol. s. Mba’eapopy tairekokuaagua.
Artículo para animales neol. s. Mba’eapopy mymbakuérape guara.
Artículo para bebé neol. s. Mba’eapopy mitara’ýpe guara.
Artículo para camping neol. s. Mba’eapopy ogañume guara.
Artículo para criador de perro neol. s. Jagua mba’epurura ñemongakuaa hagua.
Artículo para juego neol. s. Mba’epuru ñembojarúpe guara.
Artículo promocional neol. s. Mba’eapopy ñemohendara.
Artículo regional neol. s. Mba’eapopy tendarekogua.
Artículo religioso neol. s. Mba’eapopy tuparekogua.
Artículo sanitario neol. s. Mba’eapopy kotyjahuhagua.
Artificial neol. adj. Apopyre, jeguakara, apopyréva.
Artigo neol. s. Artigo.
Artimaña neol. s. Pokare.
Artista neol. s. Mba’eporaapoha, tembiapopora apoha, apokuaahára.
Artístico neol. s. y adj. Apokuaapygua.
Artritis neol. med. s. Kangueapyirasy.
Aruco faun. par. s. Chacha.
Arveja flor, par. s. Kumanda ro’y.
Asa neol. anat. s. Nambi, pyhýha, yva, jyva.
Asada neol. s. Sype.
Asado s. y adj. Ka’e, so’oka’e, so’o mbychy, mbychy, maimbe, hesypyre.
Asador neol. s. So’omoka’eha, moka’eha, hesyha, so’ohesyha.
Asamblea neol. s. Amandaje.
Asar v. Moka’e, mbychy, hesy, chyryry.
Ascáride zool. med. s. Sevo’i pyta.
Ascendencia s. Ypykue.
Ascendente adj. Ojupíva.
Ascender v. Jupi.
Ascendiente s. Ypykue.
Ascensión s. Jejupi.
Ascensor neol. s. Hupiha.
Ascensor electromecánico neol. s. Hupiha tendymoingogua.
Ascensor hidráulico neol. s. Hupiha yrekogua.
Ascensor industrial neol. s. Hupiha mba’apoguasurekogua.
Ascensor para garaje automático neol. s. Hupiha mba’yrumyikotýpe guara ijeheguíva.
Asco s. Jeguaru.
Ascua neol. s. Tatapýi rendy.
Aseado adj. Poti.
Asear v. Mopoti, ñemopoti.
Asearse v. Ñemopoti.
Asechanza f. Ñemaña ñemi.
Asechar tr. Mangea, ma’ema’e, mañañemi, moñuha, hapera’aro.
Asegurar neol. v. Ñangareko, mombarete, mohata, moañete.
Asemejarse v. Jogua, ñeimo’a, ha’ete, joja.
Asentaderas s. Topyta, tevi, tapykue.
Asentar v. Mboguapy.
Asentimiento s. Ñemonei.
Asentir v. Nei, monei.
Aseo neol. s. Potireko.
Aseo personal neol. s. Tekoresai, mbya rekopoti.
Aserradero neol. s. Yvyraguasukytiha, yvyra ñekytiha.
Aserrar neol. v. Yvyrakyti, kichi’ i.
Aserrín neol. s. Yvyra ku’i.
Asesinar neol. v. Juka, porojuka.
Asesinato neol. s. Jejuka, jeporojuka.
Asesino neol. s. y adj. Jukaha, jukahare, porojukahare.
Asesor neol. s. Hekombo’ehára.
Asesorar neol. v. Hekombo’e, pytyvo, moñe’e.
Asesoría neol. s. Tekombo’epy, tekombo’e, hekombo’eha.
Asesoría de comunicación neol. s. Tekombo’epy rnomarandupygua.
Asesoría de hotel neol. s. Tekombo’epy mbuhupakehagua.
Asesoría de prensa neol. s. Tekombo’epy marandumbe’ugua.
Asesoría informática neol. s. Tekombo’eha marandukua’agua
Asesoría jurídica neol. s. Tekombo’epy tekome’embygua.
Aseverar neol. v. Moañete.
Asfaltado neol. s. y adj. Itaykumbyre, tape hu, tape ata.
Asfaltar neol. v. Mbo’itayku, mboapehu.
Asfalto neol. s. Itaryku, tapeu.
Asfixiar neol, v. Mbopytupa, mbopytujoko.
Así adv. Kicha, péicha, upéicha.
Asidero neol. s. Ýva, jyva, pyhyha, ygue.
Asiduamente neol. adv. Meme, py’yi, mante, manterei.
Asiduo neol. adj. Meme, py’yi.
Asiento (todo lo que sirve para sentarse) s. Guapyha, apyka.
Asiento de nuestros fogones s. Ñande rataypygua.
Asiento para vehículo neol. s. Apyka mba’yrumime guara.
Asignatura, materia neol. s. Mbo’era.
Asilo neol. s. Pytyvoha.
Asilo para anciano neol. s. Pytyvoha tujápe guara.
Asimetría neol. s. Juavy, pehe.
Asir v. Pyhy, japyhy, ñakarama.
Asistencia neol. s. Ñepytyvo, poñembohasa.
Asistencia funeraria neol. s. Ñepytyvo manorirera.
Asistencia médica neol. s. Ñepytyvo ñepohano.
Asistencia odontológica neol. s. Ñepytyvo tairekokuaagua.
Asistencia social neol. s. Ñepytyvo mbya’aty.
Asistencia técnica neol. s. Ñepytyvo mba’apokuava, ñepytyvo mba’apokuaa, poñembohasa katupyrýva.
Asistencia técnica de facsímil neol. s. Ñepytyvo mba’apokuaáva ñemoha’angajeyetegua.
Asistencia técnica de informtica neol. s. Poñembohasa katupyrýva ñemomarandukuaapygua.
Asistir neol. v. Pombohasa, pytyvo.
Asma med. s. Ahgo, pyti’a kororo, ahy’o kororo pyti’achia.
Asno faun. s. Vúrro, chavurro.
Asociación neol. s. Ñomoiuha, ava’aty, mbya’atykuaa.
Asociación comercial neol. s. Ñomoiruha ñemurekogua.
Asociación cultural neol. s. Ñomoiruha tembikuaagua.
Asociación de caridad neol. s. Ñomoiruha tapicharekora.
Asociación de criadores neol. s. Ñomoiruha mymbamongakuaahagua.
Asociación de vecinos neol. s. Ñomoiruha ogaykegua.
Asociación deportiva neol. s. Ñomoiruha ha’ara.
Asociación profesional neol. s. Ñomoiruha mba’apokuaa.
Asociación religiosa neol. s. Ñomoiruha tuparekorayhu, tuparekorayhu ava’atýva.
Asociado neol. s. y adj. Moiruha.
Asociar neol, v. Moiru, mbyaty.
Asociarse neol. v. Ñomoiru.
Asolear neol. v. Mbokuarahy, monguarahy.
Asomar v. Apyse, ñakase, ñemoakase, ñemoapyse.
Asomar el sol v. Kuarahyseme.
Asonada neol. s. Sununu, churuchuchu.
Asonancia neol. s. Pujoja.
Aspaviento neol. s. Parara, láta parara.
Aspereza neol. s. Havarakue.
Áspero neol. adj. Havara, korócho, joha.
Aspiración neol. s. Ñe’areko.
Aspiradora neol. s. Ytypyteha, mba’epytyha, pyteha.
Aspiradora de polvo neol. s. Yvytimbopyteha.
Aspirar v. Pytuhe.
Aspirar a tener algo v. Pota.
Asta neol. s. Tati, hati, rati.
Asterisco neol. s. Mbyja’i.
Astilla neol. s. Yvyraku’ikue.
Astillero neol. s. Ygamyatyroha, ygarupa.
Astral neol. adj. Mbyjarekóva.
Astro neol. s. Yvagarata, yvága resa, mbyjagua, mbyja.
Astrología neol. s. Mbyjarendakuaapy.
Astronomía neol. s. Mbyjarekokuaapy.
Asueto neol. s. Pytu’u.
Asunceno adj. Paraguaygua.
Asunción top. s. Paraguay. Capital del Paraguay/ v. Jejupi.
Asunto neol. s. Mba’e.
Asuntos fiscales neol. s. Mba’ekuéra tetamba’epy.
Asustar v. Mondýi, mongyhyje, ñemondýi, pytaryrýi, py’andýi.
Atacar v. Rairo, ndyry, kaguai, jepoi, taky.
Atado adj. Jejokuáva, ñeñapytiva, ñemosava, jokuapyre, apakua, apakuapy, ñapytimby, jokuapy.
Atadura s. Ñeñapyti, ñemosa, jejokua.
Atajar v. Joko, mombyta, jepytaso, jejoko.
Atajo neol. s. Tapembyky.
Atalaya neol. s. Mañanda, ñema’eha.
Atar v. Jokua, ñapyti, mosa.
Atar de cintura v. Ku’akua.
Atar de manos v. Pokua.
Atar de pies v. Pykua.
Atar los pies v. Pykua.
Atarantado adj. Akatavy.
Atardecer v. Ka’arupytu.
Atareado neol. adj. Hembiapoheta.
Atarear neol. v. Momba’apo, mohembiapoheta.
Atascar neol. v. Mopa’a, pa’a.
Ataúd neol. s. Te’ongueryru.
Ataviar neol. v. Mboapopora, mbojegua, ñembojegua, ñemondepora.
Atavío neol. s. Jeguaka, aopora.
Atavismo neol. s. Ypykuéra reko.
Ateismo s. Tupa jererovia’y.
Atemorizar v. Mongyhyje, mondýi.
Atención s. Japysaka, sareko, tesareko, ñangareko, cháke, háke.
Atender, fijarse v. Jesareko, ñangareko, japysaka, jesape’a, hecha, ñangareko.
Atendimiento s. Ñeñangareko.
Atendimiento al consumidor neol. s. Ñeñangareko joguapuruhárape.
Atentamente neol. adv. Jesarekohpe, tayhuppe, torypópe.
Atento neol. adj. Py’arehaukaha, py’arechakuaáva.
Atenuar neol. v. Momichi.
Ateo adj. Tupare ndojeroviáiva.
Aterrizar neol. v. Guejy, yvyguejy.
Atestar neol. v. Mohenyhe, myenyhe.
Atestiguar neol. v. Mombe’u, moañete, hecha.
Atigrado neol. adj. Jaguarete joguaha.
Atisbar neol. v. Maña, mangea.
Atizar neol. v. Ñatoi, hatapyña.
Atizar elfuego v. Hatapyña.
Atmósfera, aire, temperatura, grado neol.s. Arapytu, araguy.
Atmosférica neol. adj.Araguýva.
Atolladero, ciénaga neol. s. Pa’aha, karuga.
Atollar neol. v. Mopa’a.
Atolondrado adj. Akatarova, púa, puatarara, sarigue, akakuchu.
Atomizador neol. s. Ymotimboha.
Átomo neol. s. Tumimbyte.
Atónito neol. adj. Jurujái.
Atontar v. Moakatarova.
Atoramiento med. s. Ahy’opa’a.
Atorar v. Mopa’a, ahy’opa’a, ahy’oapi.
Atormentar v. Hapy, nupa, mbyepoti.
Atorrante neol. s. Aña mbaraka, aña mbaraka.
Atracadero neol. s. Yga ñembojaha.
Atracar neol. v. Yga mboja, monda mbaretépe.
Atraco s. Ñemonda mbaretépe.
Atractivo neol. s. y adj. Juky, ka’avo, kavure’ i, oporopy’areraháva.
Atraer v. Porogueru, mbou, poropy’areraha
Atragantar v. Pyhy, japyhy, popa’a, jura.
Atrancar neol. v. Mboty, mopa’a.
Atrás adv. Tapykuépe, tapykuévo, takykuévo, tapykuéri, rapykuépe, rakykuéri, rakykuépe.
Atrasar v. Mbotapykue, mbotakykue, mbyaje.
Atravesar v. Hasa.
Atreverse v. Ñanima.
Atrevido adj. Hova’ata.
Atribuir v. Ja, mboja.
Atributivo neol. gram. guar. s. Tekome’eva. Uno de los modificadores o complementos del núcleo dentro del núcleo del sujeto.
Atributo s. Teko.
Atrio neol. s. Tupaojeikeha.
Atropelladamente adv. Sorohápe.
Atropellado adj. Púa, puatarara.
Atropellar, acertar v. Japi. Mbota, jeity...ári.
Atropello s. Ñembota, tembiapo vai.
Atuendo neol. s. Ao.
Aturdimiento s. Akanga’u, akatavy.
Aturdir v. Moakanga’u, moakatavy.
Audacia s. Py’aguasu.
Audaz adj. Py’aguasu.
Audición neol. s. Tendu.
Audífono neol. s. Mohenduha, apysa joapy.
Audiometría neol. s. Hendura’akuaa, henduñeha’ a.
Audiómetro neol. s. Hendura’akuaaha.
Audiovisual neol. s. Henduhecha.
Auditor neol. s. Henduhára, ohendúva.
Auditorio s. Avarenduhára, hendurenda, anduhra, tenduha.
Augurar neol. v. Ha’uvo.
Aula, sala de clase neol. s. Mbo’eha, mbo’ehakoty.
Aullar v. Guahu.
Aullido s. Guahu.
Aullido de perro s. Ñaro.
Aumentar v. Mboheta, retave, mbohetave.
Aun adv. Avei, jepe, ko’yte.
Aún adv. Gueteri, ne’ira, ne’ira gueteri.
Aunque conj. Jepe, ramo jepe.
Aura neol. s. Yvytu pytu, mimbi gua’u.
Aureola neol. s. Mimbi jeregua.
Aurora s. Ko’eti, ko’eju, ko’emby, arase.
Ausencia neol. s. Pore’y, tesa’a, pia.
Ausencia de dolor s. Tasy’y.
Ausente neol. adj. Pore’y, ndaipóri.
Auspiciar neol. v. Pytyvo.
Autenticar neol. v. Moañete.
Auténtico neol. adj. Añetegua.
Auto cad neol. s. Mba’yru pytyvo.
Autobús neol. s. Mba’yrumýi, kamio.
Auto-cine neol. s. Mba’yru-Ta’angaryrýi.
Autoclave neol. s. Mba’yrumopotiha.
Autóctono neol. adj. Tetaygua.
Autodidacta neol. adj. Ha’eño oñembo’éva, ijeheguíva.
Autoescuela neol. s. Mba’yrumbo’ehao, mbo’ehaomýi.
Autoevaluación neol. s. Temiandukuaapy.
Automática neol. s. y adj. Ijeheguíva.
Automático neol. s. y adj. Ijeheguíva.
Automatización neol. s. Ñembojehegui.
Automatización bancaria neol. s.Virurendagua ñembojehegui.
Automatización comercial neol. s. Ñemurekogua ñembojehegui.
Automatización de edificios neol. s. Ogayvategua ñembojehegui.
Automatización de oficinas neol. s. Kotymba’apogua ñembojehegui.
Automatización industrial neol. s. Mba’apoguasurekogua ñembojehegui.
Automatización neumática neol. s.Mba’yrujerevugua ñembojehegui.
Automodelismo neol. s. Mba’ yrumyihechauka.
Automotriz neol. adj. Mba’yrumyirekóva.
Automóvil neol. s. Mba’yrumyi.
Automóvil accidentado neol. s. Mba’yrumýi chipepa.
Automóvil importado neol. s. Mba’yrumýi gueruykapýva.
Automóvil usado neol. s. Mba’yrumýi purupyre.
Autopsia neol. med. jur. s. Te’ongueñekyti.
Autor neol. s. Haihára, apoha, apohára, apohare.
Autoridad s. Tendota, mburuvicha.
Autoritarismo neol. s. Mbaretereko. Es uno de los obstáculos socioculturales a la tarea de la investigación, por el cual se tiende a aceptar como verdadera una afirmación, porque la ha dicho una persona, no por las razones, experimento o investigacin llevada a cabo por esa persona. El investigador ético está habituado a no aceptar como comprobada ninguna proposición en virtud de la autoridad de la persona que la afirma, sino en virtud de las razones de la comprobación de esa verdad. La historia de la ciencia est escrita con las hazañas de hombres y mujeres que pusieron en tela de juicio afirmaciones y verdades, consideradas como apodícticas (dícese de lo demostrativo o convincente), en el medio en que vivían.
Autoservicio neol. s. Jupeñepytyvo, ñemuha ijeheguira.
Auxiliar neol. v. Ñangareko, pytyvo, oipytyvova, pytyvohára.
Auxilio neol. s. Ñepytyvo, ñeñangareko, ñemo’a.
Auxilio para automóvil neol. s. Mba’yrumyime guara ñepytyvo.
Auxilios aéreos neol. s. Ñepytyvo vevéva.
Aval neol. s. Jeroviaukaha.
Avaluar neol. v. Mbohepy.
Avanzar v. Renonde, ñemotenonde.
Avaricia s. Takate’y, taryrýi, teko potarei.
Avaro adj. Hakate’y, jopy, pojopy, tekoverakate’y
Ave s. Guyra.
Ave rapaz s. Guyra jukaha, guyrauha.
Avecinarse v. Ñemoagui, va.
Avejentada adj. Ñemoguaigui.
Avejentado adj. Ñembotuja.
Avena flor, par. s. Kumandape’i.
Avenida neol. s. Tape guasu.
Aventajar neol. v. Ñemotenonde, hasa ambuépe.
Aventar v. Mboyvytu, mboveve, peju.
Aventura neol. s. Tembiasa, tembiasakue.
Avergonzar v. Moti, motindy, mbopicha, jepicha, ti, tindy.
Avería s. Ñembyai.
Averiado neol. adj. Ha’o, oñembyaíva.
Averiguar v. Jetypeka, vichea, jyvykói, hecha, kundaha.
Aversión neol. s. Jeguaru.
Avestruz faun. par. s. Ñandu guasu.
Aviación neol. s. Mba’eveverenda, vevereko.
Aviación agrícola neol. s. Kokuera mba’eveverenda.
Aviar neol. v. Mbosako’i.
Avícola neol. adj. Guyrarekogua, guyrareko.
Avicultura neol. s. Guyrarekokuaapy.
Avío s. Hi’upytapererera.
Avión neol. s. Pepo’ata, guyrata, avio.
Avión para inmunización neol. s. Pepoatame guara ñepohano. v. Momarandu, ñatoi.
Avisarse v. Ñemomarandu.
Aviso, mensaje, informe, noticia neol. s. Marandu, marandupy, momarandu.
Avispa zool. s. Kva, kavichu’i.
Avispar neol. v. Mbokatupyry, hesape’a, momarandu.
Avispero s. Kavaraity.
Avispón zool. s. Mamanga.
Avistar v. Hecha.
Avivar neol. v. Mborari, mboyvytu, peju.
Axila anat. s. Jyvaguy.
Ay interj. Ha. aína, áina.
Ayer adv. Kuehe, kurivévo.
Ayuda s. Ñepytyvo.
Ayuda mutua s. Minga.
Ayudante s. Pytyvohára.
Ayudar v. Pytyvo, minga.
Ayunar v. Karu’i, karu’y.
Ayunas s. Py’anandi.
Ayuno s. Karu’y, karu’i.
Ayuntamiento neol. s. Ñemoirurenda.
Ayuntar neol, v. Moiru
Azada neol. s. Sype, asáda.
Azafrán s. Araso.
Azahar s. Asaha, nara poty.
Azotar neol. v. Nupa, nupavai, mbyepoti, mbuepoti, havira, mbyape.
Azote neol. s. Tukumbo, ñembyepoti, ñenupa.
Azúcar neol. s. Asuka, eirata, mba’ehe’e.
Azufre neol. s. Itaysy, itasy.
Azul neol. adj. Hovy, chovy, ao momorotiha.
Azulado neol. adj. Hovyngy.
Azular neol. v. Mbohovy.
Azulejista neol. s. y adj. Ogykembojeguaha.
Azulejo neol. s. Ogykejeguara, itarovy.
B f. Pundie hérava be
B
Baba med. s. Juasy, juruaysy, jururyjúi.
Babear v. Hendyvapo, hendysyry.
Babosa zool. s. Jatyta.
Baby neol. s. Mita.
Baby-sitter neol. s. Mita ryrura.
Bache neol. s. Yvykua, yno’ongue.
Bacín neol. s. Tyryru.
Back neol. s. Hyrumi.
Back-light neol. s. Hyrumi puku.
Bacteria neol. s. Mymbachu’i.
Báculo neol. s. Pokoka.
Bagazo s. Tatykue, hatykue, typyraty.
Bagre faun. par. s. Mandi’i, jurundi’a, ñurundi’a.
Bahía s. Yjere.
Bailar v. Jeroky.
Bailarín s. Jerokyha.
Baile s. Jeroky, jerokyha.
Baile típico folk. s. Chopi.
C f. Pundie hérava ce, pu’ae a, e, ha, u renondépe ipúva guarani pundie k icha; pu’ae e ha i renondépe ipúva guarani pundie s icha.
C
Cabal adj. Hekopora, marangatu.
Cábala s. Mba’e ñemimby, jerovia gua’u.
Cabalgadura s. Tenda, kavaju.
Cabalgar v. Kavaju ári jeiko.
Caballada adj. Kavaju atýra.
Caballero s. Karai, karai marangatu, karai kavaju ári oikóva.
Caballete neol. s. Apykayvate.
Caballo faun. guara. s. Kavaju, tenda, sakandu.
Caballo padre guara. s. Kohúdo.
Cabaña neol. s. Tapýi, ráncho.
Cabecear v. Pirakutu, akambovava.
Cabecera s. Aka.
Cabecilla s. Uru, mburuvicha.
Cabecilla de desorden s. Sarambi apoha.
Cabellera s. Akarague, áva, avuku, áva puku.
Cabello anat. s. Akarague, tague, áva.
Cabello canoso s. Akáti.
Cabello encrespado s. Akapichai.
D f. Pundie hérava de.
D
Dación neol. s. Ñeme’e.
Dádiva neol. s. Ñeme’e, jopói, temime’e, ñeme’erei.
Dadivosa neol. adj. Pojera, ome’eséva.
Dadivoso neol. adj. Pojera, ome’eséva.
Dado neol. adj. Me’emby, mosarambimby, pysopy, ñemboja’opy, kytimby, myasaimby.
Dador adj. Me’eha.
Dadora adj. Me’eha.
Daga neol. s. Kyse po’i puku.
Dama s. Kuñakarai, kuñatai.
Damnificado neol. adj. Hekombyaíva.
Damnificar neol. v. Hekombyai, rekombyai.
Danza neol. s. Jeroky.
Danza de inspiración folclórica neol. s. Jeroky temiandu tavarandugua.
Danzar v. Jeroky.
Danzarín adj. Ojerokýva, jerokyha.
Danzarina adj. Ojerokýva, jerokyha.
Dañar v. Mbyai, haru, momara.
Dañino adj. Mbyaiha, aura, kose.
E f. Pu’ae guaranímeicha ipúva. 2. conj. Ha, ha’e.
E
Ebonita neol. s. Ysyatamby.
Ebrio adj. Ka’u.
Ebullición neol. s. Pupu.
Eccema neol. med. s. Apirype, kuru.
Echar v. Ity, poi, mombo.
Echar a perder v. Mbyai, mbuai, ñembyai.
Echar fuera v. Mose.
Echar tierra v. Jaty, jeity, jepoi, ñeno.
Eclipsar neol. v. Mbogue.
Eclipse neov. s. Ñembogue.
Eclipse de luna neov. s. Jasy kañy, jasy pore’yí, jasy pytu.
Eclipse de sol neol. s. Kuarahy kañy, kuarahy pore’y, kuarahy pytu.
Eco neol. s. Pumbohovái, ñe’ejoapy, pujevy.
Ecografia neol. s. Puhaikuaa.
Ecología f. Yvyrekokuaa.
Economía neol. s. Virupurukuaa.
Económica neol. adj. Virupurukuaáva, virupurupýva.
Económico neol. adj. Virupurukuaáva, virupurupyva.
F f. Pundie hérava efe.
F
Fábrica neol. s. Mba’ejapoha, apoha, apopy, apohagua.
Fábrica de ladrillo neol. s. Mba’eapoha chehegua.
Fabricación, modalidad, salto neol. s. Teko, aporape, popy, apo.
Fabricada neol. adj. Apopyre.
Fabricado neol. adj. Apopyre.
Fabricante neol. s. Mba’eapohára, japohára, japoha, mba’ejapoha, apohára, apopyjára.
Fabricante de grúa neol. s. Mba’ejapoha pohyihupihagua.
Fabricar neol. v. Mba’eapo, japo, japouka.
Fábula neol. s. Morangu, morangu, ñe’egua’u, ñemombe’u gua’u. Son relatos en los que hablan de los animales, las plantas y las cosas, algunas se escriben en prosa y otras en versos. Siempre terminan con una moraleja, es decir, con una enseñanza.
Fabulosa adj. Ikoe, ñeimo’a’yva./ adj. Iporaitereíva.
Fabulosamente adv. Rasa, poraiterei.
Fabuloso adj. Ikoe, ñeimo’a’yva./ adj. Iporaitereíva.
Faca neol. s. Kysepuku.
Facciosa neol. adj. Opu’ava.
Faccioso neol. adj. Opu’ava.
Fachada neol. s. Ogayke, ogykeroka, ogaykéva, ogyketenondera, tova, ogarova.
Facial neol. adj. Tova rehegua.
Fácil adj. Ndahasýi, hasy’y.
G f. Pundie hérava ge, guaranímeicha ipúva opa pundie ha pu’ae a, o, u, renondépe; h guaranímeicha ipúva pu’ae e, i, renondépe
G
Gabán neol. s. Ao pohýi, ao mo’aha.
Gabinete neol. s. Koty’i, koty, mburuvichakuéra aty.
Gacela faun. s. Guasu.
Gaceta neol. s. Kuatia maranduha.
Gafa neol. s. Tesakoi, tesairi, tesapysoha, tesa pysoha, tesao’a.
Gafa de seguridad neol. s. Tesakoi ñangarekogua.
Gafas f. pl. Tesa pysoha, tesa jo’a, tesairu.
Gaita neol. s. Mimby.
Gaitero s. Mimby mbopuha.
Gajo s. Yva pehengue.
Gajo de árbol s. Yvyraraka.
Gajoso adj. Hakava, haka porava.
Gala neol. s. Jegua, jeguaka.
Galadornar neol. v. Hepyme’e, mboporepy, porepy.
Galán s. Karia’y pora, kichiha.
Galantear, coquetear neol. v. Mbo’aguara, mbo’aguara kuñame, ñemboki.
Galardón neol. s. Jopói, porepy.
Galaxia neol. s. Mbyja aty.
H f. Pundie ndaipúiva, hérava hache.
H
Haba neol. flor. s. Kumanda.
Habano neol. flor. s. Pety.
Haber v. Imp. i, me.
Hábil adj. Katupyry, haeve, karakatu, pohe.
Habilidad, destreza neol. s. Katupyry, katupyrykue, karakatu, teko katupyry.
Habilidosa adj. Pohe, katupyry.
Habilidoso adj. Pohe, katupyry.
Habilitación neol. s. Ñembopu’aka, ñembosako’i, jeporuñepyru, jepuruñepyru.
Habilitada adj. Ipu’akáva, ojepurúva.
Habilitado adj. lpu’akáva, ojepurúva.
Habilla neol. flor, par. s. Kumanda, taguana.
Habitación neol. s. Jeikoha, jeikorenda, koty.
Habitacional neol. s. y adj. Jeikorendagua.
Habitante neol. s. Yvypóra, oikóva, oiméva, oiva, oikovéva.
Habitante de la casa neol. s. Ogaygua.
Habitar v. Ko, i. me, kove.
Hábito neol. s. Jepokuaa./ s. Ao.
Habituada adj. Jepokuaa.
I Pu’ae guaranímeicha ipúva.
I
Ibérica adj. Españagua.
Ibérico adj. Españagua.
Ibis faun. s. Karau, guyra karuguapegua.
Iceberg neol. s. Yrypy’a tuicha vevýi.
Icente adj. Py’apoti, mara’y, mba’evevai ndojapóiva.
Ictericia med. s. Tirísia.
Ictiófaga neol. adj. Pira’uha.
Ictiófago neol. adj. Pira’uha.
Ida s. Ho.
Idea central, idea principal neol. s. Kuaarapoite. Es la idea núcleo, central de un texto.
Idea principal de un texto neol. s. Moñe’era kuaarapoite.
Idea principal, idea central neol. s. Kuaarapoite.
Idea secundaria neol. s. Kuaarapoyke. Llamamos a aquellas que prosiguen a la idea central y cumplen una función muy importante, por eso no pueden suprimirse sin alterar el sentido del texto.
Idea secundaria de un párrafo neol. s. Haipyvo kuaarapoyke.
Idea, pensamiento neol. s. Kuaa, akareñói, apytu’upy, apytu’uroky, apyru’uroky, aka kuaarapo, temimo’a.
Ideal neol. adj. Porapy, potapyra.
Idealista neol. adj. Potaporava.
Idealizar neol. v. Mopora akame, mboyvate ne’eme.
J Pundie ipúva h guaranimeguáicha, hérava jota.
J
Jabalí faun. par. s. Kure ka’aguy, tañykati, tajasu.
Jabalina neol. s. Kyse yvuku oñemombóva.
Jabón s. Havo, mba’e ryjúi.
Jabón de tocador neol. s. Havo ñemohyakuahagua.
Jabonar v. Mohavo.
Jabonera neol. s. Havoryru.
Jabonosa adj. Hyjúiva.
Jabonoso adj. Hyjúiva.
Jacaranda flor. s. Karóva.
Jactancia s. Jejapo, jerovu, ñemomba’eguasu.
Jactarse v. Jerovu, jejapo, ñemomba’eguasu.
Jaculatoria s. Ñembo’e mbyky.
Jadeante med. adj. Ijuku’áva.
Jadear v. Juku’a, ambu, timbu, kuse, kumbo.
Jadeo s. Ambu, juku’a, py’akane’o.
Jaguar faun. par. s. Jaguarete.
Jalar neol. v. Myata, muata.
Jalea neol. s. Mba’ehe’e rykue.
L f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava ele.
L
La art. La./ pron. Chupe, ichupe.
La cual pron. rel. Va, va’ekue, va’era.
La gente s. Lo mita.
La hipótesis neol. s. Hupytyra. En las etapas metodológicas del trabajo científico, la determinación del tema en la etapa de hipótesis es la tentativa de explicación del problema. Es una conjetura o suposición teórica, cuya relación o adecuación con los hechos debe ser verificada. La hipótesis es consecuencia de sustituir una de las preguntas del problema, en una afirmación provisoria. Tiene las funciones, la estructura, las variables, el diseño.
La interpretación neol. s. Mohesaka. En el planteamiento del problema científico en la etapa de la investigación, la interpretación esta íntimamente ligado al procedimiento de establecer conexiones de sentido entre las variables significativas. La interpretación debe efectuarse en relación estrecha con la teoría que se está manejando, los presupuestos y las informaciones disponibles o datos. Aquí es donde deben formularse preguntas (hacer preguntas) bien concebidas, específicas y no preguntas generales. Conforme a esto, según el objetivo de la investigación, se podrá formular la hipótesis.
La introducción neol. s. Moñepyru. Es una de las partes esenciales de la estructura del trabajo científico en la etapa de exposición, presentación o publicación.
La mía Chemba’e.
La noria neol. s. Yjarahajere.
La nuestra Ñanemba’e, oremba’e.
La observación neol. s. Jesareko. En las etapas metodológicas del trabajo científico, la determinación del tema en la etapa de la observación ya directa o indirecta, heurística o para comprobaciones, sobre hechos, fenómenos, documentos, procesos, etc. Es directa, cuando el investigador accede él mismo al fenómeno, siendo testigo de los hechos o circunstancias que indaga. En cambio, la observación es indirecta, cuando el investigador accede al fenómeno investigado, a través de intermediarios (textos o informantes); es decir, él no ve, no asiste presencialmente a los hechos o circunstancias que indaga.
La que art. La...va, va’ekue, va’era, ha, hague.
La suya Imba’e.
La tuya Nemba’e.
La vuestra Penemba’e.
Laberinto s. Apañuai, javo’ói, tape apyra’y.
Labial neol. adj. Tembegua, tembe rehegua.
Labio anat. s. Tembe.
Labio leporino med. s. Tembevo.
M f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava eme.
M
Macabra neol. adj. Hekote’ova.
Macabro neol. adj. Hekote’ova.
Macaco faun. s. Karaja.
Macana neol. s. Takape, výro rei, ñe’e rei, japu.
Macanear v. Ñe’erei, ñe’e gua’uhápe, japu.
Macanuda adj. Pora, Katupyry, marangatu.
Macanudo adj. Pora, Katupyry, marangatu.
Maceración s. Ñemohu’u
Macerar v. Mohu’u.
Maceta s. Tyru ñotyha.
Machacada adj. Josopyre.
Machacado adj. Josopyre.
Machacar v. Joso, apatuka, jatyka, mohu’u.
Machetazo s. Kopihara.
Machete neol. fr. s. Kyse puku, machéte.
Machetero neol. s. Okopíva, kopihára.
Machihembrar v. Mbojoaju yvyra.
Macho s. Me, kuimba’e.
N f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava ene.
N
Nacar neol. fr. s. Itamby mimbi, itamby mimbi.
Nacer neol. v. Ararecha, heñói, reñói, kove ypy, se arapýre, se sy ryégui, arareñói, nase.
Nacido med. s. Susu’a, jati’i.
Naciente adj. Ennovia, pyahu./ s. Yaka./ s. Kuarahy rese.
Nacimiento s. Teñói, ñese.
Nacimiento de arroyo s. Aka.
Nación, país, pueblo s. Tetama, teta.
Nacional neol. adj. Tetagua, teta rehegua, tetame ijapopyre.
Nacionalidad neol. s. Tetareko.
Nacionalizar neol. v. Moheta, ñemoheta.
Naciones unidas neol. fr. s. Tetamanguéra juajupave.
Naco m. Pety ojesu’úva
Nada pron. indef. Mba’eve, náko.
Nadador adj. Ho’ytáva.
Nadadora adj. Ho’ytáva.
Nadáis v. Peyta.
Nadamos v. Jayta, royta.
Nadar, navegar en el agua neol. v. Yta, jepokuita.
Ñ f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava eñe.
Ñata adj. Timbe, ti mbyky.
Ñato adj. Timbe, ti mbyky.
Ñisca neol. s. Mba’e michietereíva.
Ñoña neol. adj. Ñembohekóva.
Ñoñería neol. s. Jejapo, ñemboheko.
O f. Pu’ae guaranímeicha ipúva, 2. coj. Tera, tera, yro.
O
Oasis neol. fr. s. Y ha yvyramáta ývyku’i tuicha pa’ume.
Obcecación neol. s. Ñemohata, jetu’u.
Obedecer neol. v. Ñe’erendu, mboaje, ñemomiri, japo oje’éva.
Obediencia neol. s. Ñe’erendureko, ñemboaje, ñe’erendu, ñemoriri.
Obediente neol. adj. Iñe’erendúva, ñe’erendu, ñe’erendúva, ñesambyhy hasy’yva.
Obelisco neol. s. Ita yvate akua.
Obesa adj. Kyra, kyraiterei, kyrarasa.
Obesidad neol. s. Rekokyra, kyrareko, kyra, kyrakue, kyravai.
Obeso adj. Kyra, kyraiterei, kyrarasa.
Obispo neol. fr. s. Pa’i ruvicha, avare guasu.
Óbito neol. s. Mano, te’o.
Objeción s. Ñembohovái, ñembotiove.
Objetar neol. v. Ñe’ejoko, mbohovái, mbotove.
Objetiva (voz) neol. gram. guar. s. Ñe’eapoukapy (güero-ro)/ s. Tesakoipyirenda.
Objetivamente adv. Añetehápe, tekoguapýpe.
Objetivo neol. s. Mba’era, jehupytyvoira, jehupytyvoiranguéra, añetegua, hupytyra, jehupytyra, temimo’a, jejapora. Metas concretas, prácticas, inmediatas (en la elaboración de un plan de clase).
Objetivo de unidad neol. fr. s. Mba’era moteimby.
Objetivos de la educación neol. fr. s. Tekongatu jehupýtyvoiranguéra. Jehupytyvoiranguéra tekongatugua.
P f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava pe
Pabellón neol. fr. s. Koty aty, teta aoveve.
Pabellón del oído anat. s. Nambi.
Pabilo neol. s. Tataindy rnbytere, tataindyku.
Pacata neol. adj. Hekopeguáva.
Pacato neol. adj. Hekopeguáva.
Pacer v. Karu tymba kapi’ipe.
Paciencia neol. s. Jahei’y, py’aguapy, pochy’y.
Paciente neol. adj. Oha’arokuaáva, ojahei’yva./ med. s. Hasýva, ñangarekoha.
Pacífica neol. adj. Py’aguapy, ñorairo’yva.
Pacificar neol. v. Moñyrouka, moingo pora, ñemokiriri.
Pacifico neol. adj. Py’aguapy, ñorairo’yva.
Pactar neol. v. Ñoñe’eme’e.
Pacto neol. s. Ñe’eme’e.
Pacú faun. s. Paku, pira.
Padecer v. Ñandu, hasa asy, su’u, moko mba’e hái, ko asy.
Padecimiento s. Tembiasa asy, teko asy.
Padrastro s. Tuvanga.
Padre s. Ru, túva, taita./ s. Pa’i.
Padre eterno neol. s. Ñanderuvusu, ñande ru papa tenonde, poromoñangára.
Que rel. Va, va’ekue, va’era./ conj. Ha, hague./ conj. Disy. Ta, te, to.
Qué adj. int. Mba’e./ pron. int. Mba’e, mba’éicha, he.
Que así sea Taupéicha.
Que barbaridad Aihuepéte.
Qué clase de Mba’eichagua.
Que cree s. Ojeroviáva.
Que está s. Oiva.
Que está con Ndivegua.
Que gobierna s. Oisamhyhýva.
Que había comenzado, iniciado adj.Omoñepyru, omoñepyruva.
Qué maravilla interj. Aihuepéte.
Que podemos decir fr. s. Ikatúva ja’e.
Que se juntan s. Oñombyatýva.
Que se llama s. Ojeheróva.
Quebrada adj Soro, ñemope, jekakue./ med. adj. Herniado.
Quebrado adj. Soro, ñemope, jekakue./ med. adj. Herniado.
Quebrantar v. Mbopy’apy.
Quebrantarse v. Jepy’apy.
Quebranto s. Py’apy, jepy’apy, ñembyasy, pyangekói, mba’embyasy.
Quebrar v. Joka, mope.
R f. Pundie hérava ere avañe’emeicha ipúva ñe’e mbytépe, rr icha ipúva ñe’e ñepyrume.
R
Rabadán s. Mymba rerekua, mymba rendota.
Rabadilla neol. s. Tumby, tumbyky.
Rabear v. Jehuguái mbovava, jehuguái ku’e.
Rabia s. Ñaro, pochy, ñeko’oi, tesako’oi, ñemyro, tuguy raku./ vet. s, Jagua mba’asy.
Rabiar v. Ñeko’oi, resako’o, pochy, ñemyro, ñaro.
Rabicorto adj. Huguaimbykýva, koli.
Rabieta neol. s. Pochyrei, pochymbykýva.
Rabilargo adj. Huguaipukúva.
Rabiosa adj. Pochy.
Rabioso adj. Pochy.
Rabo neol. s. Tuguái.
Rabón neol. adj. Huguái api, guevi, koli./ s. Ñepia.
Rabona neol. adj. Huguái api, guevi, koli./ s. Ñepia.
Rabonera neol. adj. Mita kuña opiava mbo’ehaógui.
Rabonero neol. adj. Mita kuimba’e opiava mbo’ehaógui.
Rabúo, conejo neol. faun. par. s. Tapiti.
Racha de viento s. Yvytu peju sapy’a.
Racha, ráfaga neol. s. Aty ombohasáva, yvytu peju.
S f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava ese.
Sábado neol. s. Arapokoi.
Sábana neol. s. Ahojapereri, savana.
Sábana industrial neol. fr. S. Savana ñemba’apoguasúva.
Sábana para hospital neol. fr. S. Savana tasyópe guara.
Sabañón neol. s. Ro’y pore pópe téra pýpe.
Sabe tejer neol. v. conj. Oipyahakuaa.
Sabedor adj. Arandu, mba’ekuaa, kuaaha.
Sabedora adj. Arandu, mba’ekuaa, kuaaha.
Saber hacer v. Japokuaa.
Saber, conocer, conocimiento s. y v. Kuaa, jekuaa, mba’ekuaa, pokuaa.
Sabia neol. adj. Arandu.
Sabiamente adv. Kuaahápe, aranduhápe.
Sabida adj. Jekuaapyre, jekuaáva.
Sabido adj. Jekuaapyre, jekuaáva.
Sabiduría neol. s. Arandu, mba’ekuaa, akapyrusu.
Sabiduría popular neol. fr. s. Arandu ka’aty.
Sabiendas neol. s. Kuaahápe.
Sabio neol. adj. Arandu.
Sable neol. s. Kyse puku.
T f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava te.
Taba s. Pyta, pyñua kangue.
Tabacal s. Petyndy.
Tabacalera neol. s. Petyrenda.
Tabaco flor. par. s. Pety.
Tabaco mascado s. Náko.
Tábano zool. s. Mbutu.
Taberna neol. s. Ka’u renda, volícho.
Tabique neol. s. Mba’ejokoha.
Tabique divisorio neol. fr. s. Mba’ejokoha mopehe’a.
Tabla s. Yvyra pe./ s. Techaukaha rysýi.
Tabla de planchar neol. fr. s. Yvyrapehe jaopysogua.
Tabla estadístico neol. fr. s. Yvyrapehe jeikohague chaukaha.
Tablado neol. s. Yvy mboyvetevéva yvyrágui ojejapóva.
Tableada neol. adj. Pichai.
Tableado neol. adj. Pichai.
Tablero neol. s. Mba’ehechaukaha.
Tablero eléctrico neol. fr. s. Mba’ehechaukaha ñanirýiva.
Tabletear neol. v. Mbohyapu.
Tabú s. Ñembotove, jejapo’yva’era.
U f. Pu’ae guaranímeicha ipúva. 2. conj. Tera, tera.
Ubérrimo neol. adj. Yvy yva heta me’eva.
Ubérrinia neol. adj. Yvy yva heta me’eva.
Ubicación neol. s. Ñemohenda, pytaha.
Ubicado neol. adj. Mohendamby.
Ubicar neol. v. Mohenda.
Ubicar v. Moneda, juhu./ v. i, ko, me, ñemohenda, pyta.
Ubicarse neol. v. Ñemohenda.
Ubicua adj. Opárupi oikóva.
Ubicuo adj. Opárupi oikóva.
Ubicuo neol. adj. Opárupi oikóva.
Ubre s. Káma, kambire.
Ufana adj. Jerovu, ovúva, rory, aguara.
Ufanarse neol. v. Jero, vu, jerovu, ñembotuicha.
Ufanarse v. Jero, vu, jerovu, ñembotuicha.
Ufano adj. Jerovu, ovúva, rory, aguara.
Ufano neol. adj. Jerovu, ovúva, rory, aguara.
Úlcera neol. med. s. Ai, jai.
Ulcerar v. Mboai, mbyai.
Ulcerarse v. Ñemboai, ñembyai.
V f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava ve.
Va v. Oho, reho.
Vaca faun. guar. s. Vaka.
Vaca lechera neol. s. Vaka oñeñamíva, vaka ikambýva.
Vacación, vacaciones neol. s. Pytu’u, tekorei, ñemba’apo’y , arapytu’u.
Vacante neol. adj. Nandi, tekorei, rei.
Vacía s.y adj. Nandi, hyepyreíva, pa’i.
Vaciada adj. Nandi, nandipyre, monandipyre.
Vaciado adj. Nandi, nandipyre, monandipyre.
Vaciador neol. s. Monandiha.
Vaciar v. Monandi, ñohe, hekuavo.
Vacilación neol. s. Vava, py’aheta.
Vacilante neol. adj. Pyaheta.
Vacilante neol. adj. Vava, kue, py’aheta.
Vacilar neol. v. Vava, ku’e.
Vacío s. y adj. Nandi, hepyreíva, pa’u.
Vacua neol. adj. Nandi.
Vacuna neol. s. Mba’asymombiaha, pohanokutu, tasymombiaha, poha mba’asy mombiaha./ neol. adj. Vaka rehegua.
Vacunar neol. v. Hasymombia, pohano ani ñanderasy.
Vacuno neol. adj. Vaka rehegua.
X f. Pundie ipúva ks guaranimeguáicha, hérava equis.
Xenófila neol. adj. Pytagua rayhupára.
Xenofilia Pytaguápe jehayhu.
Xenófilo neol. adj. Pytagua rayhupára.
Xenófoba neol. adj. Pytaguápe ohayhu’yva.
Xenofobia neol. s. Pytaguápe jehayhu’y.
Xenófobo neol. adj. Pytaguápe ohayhu’yva.
Xenómana neol. adj. Pytaguápe ohayhuetereíva.
Xenómano neol. adj. Pytaguápe ohayhuetereíva.
Xilofón neol. s. Mbohupa.
Xilografía neol. s. Jehai yvyráre.
Y f. Pundie j guaraniguámeicha ipúva, ñe’e mbytépe, pu’ae i guaraniguámeicha ipúva ñe’e pahápe. 2. conj. Ha, ha’e.
Ya adv. Ma, mandi.
Ya no Chémane.
Ya nomás adv. Vokóike.
Yacare faun. par. s. Jakare.
Yacente neol. adj. Oñenóva.
Yacer neol. v. Ñeno.
Yacija neol. s Tupa, inimbe./ s. Tyvy, yvykua.
Yacimiento neol. s. Tupa, kua, kuára.
Yacimiento de lodo neol. s. Ñay’ungua.
Yacimiento de piedra neol. s. Itarupa.
Yaguarete faun. par. s. Jaguarete.
Yantar neol. v. Karu.
Yapa neol. s. Jo’aha, ñembojo’a, popegua.
Yarará faun. s. Mbói jarara.
Yate neol. s. Ygakate.
Yegua faun. s. Kavaju kuña.
Yelmo neol. s. Akangaorata.
Yema neol. s. Pytangue./ s. Toky, roky/ anat. s. Kua apy.
Yema de huevo s. Tupi’a pytangue.
Z f. Pundie s guaraniguámeicha ipúva, hérava zeta.
Zafada adj. Tie’y, kachiai, moñái, tova’ata.
Zafado adj. Tie’y, kachiai, moñái, tova’ata.
Zafaduría s. Mba’e tie’y.
Zafar v. Jei, hekyi, jora, poi, mbogua.
Zafarrancho s. Apañuai, sarambi, ñorairo.
Zafarse v. Jehekýi, ñembogua, pia.
Zafia adj. Koygua, tavy, tie’y, výro.
Zafio adj. Koygua, tavy, tie’y, výro.
Zafiro neol. s. Itaverahovy, itaveraovy.
Zafra neol. s. Ñemono’o, kochésa, mono’ombyre.
Zaga neol. s. Takykue, tapykue.
Zagal neol. s. Mitarusu, karia’y, mymba rerekua.
Zagala neol. s. Kuñatai.
Zaguán neol. s. Ogajeikeha.
Zaguera neol. adj. Hakykuerigua, hapykuerigua.
Zaguero neol. adj. Hakykuerigua, hapykuerigua.
Zaherir neol. v. Jahéi, ja’o.
Zalamera neol. adj. Juruhe’eva, mboaguaráva, ombokele’éva, omongele’éva.
Zalamería neol. s. Juruhe’e, ñemboaguara, kele’e.
¡!Bah¡¡ interj. Nanga, cherejápe.
¡Ah! interj. E’a, ha!.
¡Ea! intelj. Néi, néina, néike, néipy, nápy, hípa.
¡Epa! interj. Hépa, hípa, cháke, háke.
¡Oiga! interj. Ehendúke.
¡Pucha! interj .Nde rasóre.
¡Uf! Interj. Húi.
¡Vamos! exclam. Néi, Naike, nápy, néina, néipy.
¿De veras? Aje, ajépa.
¿Qué es? Mba’emotepa.
¿Qué tal? Mha’éichapa, mba’éiko, maitei.
¿Verdad? Ajépa, aje, mañei, añetépa.
 
  Hoy habia 4 visitantes (5 clics a subpáginas) ¡Aqui en esta página!  
 
Asunción Paraguay - 2010 Este sitio web fue creado de forma gratuita con PaginaWebGratis.es. ¿Quieres también tu sitio web propio?
Registrarse gratis